- História vysielania na Slovensku 1956 -> 2019 -

VHF - veľmi vysoká frekvencia, UHF - ultra vysoká frekvencia, VKV - veľmi krátke vlny

HISTÓRIA SLOVENSKÝCH TV A FM/VKV II VYSIELAČOV A STANÍC

05/2019 www.power.szm.sk walter.giba@post.sk

Vývoj komerčného rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku v rokoch 1990 - 2019:

- FM analóg -

Stanica	Začiatok vysielania	Prvá a ďalšie frekvencie - Lokalita/región, Začiatok vysielania od - do, Zmeny/Zánik
Radio CDI [Radio CD INTERNATIONAL Radio CD]	31.03.1990	101,8 MHz – Bratislava, 31.03.1990 - 31.12.1993 96,6 MHz – Bratislava, 15.07.1994 – 03.09.1996 *Frekvencia 101,8 MHz bola využívaná do 31.12.1993, od 15.07.1994 zmenená na 96,6 MHz *Od začiatku roka 1994 do 15.07.1994 Radio CD INTERNATIONAL nevysielalo *Od 15.07.1994 zmena názvu na Radio CD *Stanica Radio CD INTERNATIONAL vysielala v nemeckom jazyku z vysielača Kamzík a anténový systém bol nasmerovaný na územie východného Rakúska a mesto Wien *Radio CD ukončilo vysielanie 03.09.1996
FUN Rádio [FUN FM]	10.06.1990	94,3 MHz – Bratislava, 10.06.1990 104,0 MHz - Banská Bystrica, 18.02.1994 102,9 MHz – Košice - mesto, 18.02.1994 87,7 MHz - Východ, 01.04.1997 99,2 MHz - Žilina, 01.04.1997  91,6 MHz – Lučenec, 29.01.2002 102,5 MHz – Poprad, 20.02.2002 95,0 MHz – Liptovský Mikuláš, 26.05.2005 92,2 MHz – Dubnica nad Váhom, 14.06.2005 - 03.03.2011 (frekvencia pre SRo 1) 102,8 MHz – Rožňava, 13.05.2006 104,0 MHz – Senica, 20.07.2006 93,2 MHz – Tornaľa, 30.09.2006 102,8 MHz – Bardejov, 30.12.2006 107,1 MHz - Levice, 30.12.2006 89,2 MHz – Ružomberok, 13.01.2007 94,0 MHz - Nitra, 04/2007 106,3 MHz – Považská Bystrica, 22.02.2009 89,1 MHz – Trenčín, 20.03.2009 99,2 MHz - Branisko - Tunel Branisko, 2016 104,0 MHz - Bratislava - Tunel Sitina, 2016 99,2 MHz - Čadca - Tunel Horelica, 2016 99,2 MHz - Levoča - Tunel Šibeník, 2016 87,7 MHz - Svit - Tunel Bôrik, 2016 *Od 05.06. do 09.06.1990 vysielalo na 94,3 MHz Bratislava francúzske FUN FM, ktorého časť vysielania program bola preberaná aj po začatí vysielania FUN Rádia *Dňa 04.08.2006 presun vysielača 102,9 MHz Košice zo Šibenej hory na Werferovu ulicu
BBC World Service [Rádio BBC Slovakia]	19.12.1990 1993	89,3 MHz – Bratislava, 19.12.1990 – 31.01.1991 93,8 MHz – Bratislava, 01.02.1991 105,4 MHz – Banská Bystrica, 12/1991, od 14.01.2002 frekvencia SRo 4 – Rádio REGINA BB 103,2 MHz – Košice, 01.11.1991, od 14.01.2002 frekvencia SRo 4 - Rádio REGINA KE *Od roku 1993 začalo slovenské vysielanie BBC Slovakia *Na konci roka 1994 presun frekvencie 105,4 MHz zo Suchej hory na Laskomer *Rádio BBC SLOVAKIA ukončilo vysielanie v roku 2007
Rádio TATRY [Rádio TATRY EURÓPA 2]	06.12.1992	102,5 MHz – Poprad, 06.12.1992 89,7 MHz – Liptovský Mikuláš, 17.07.1996 105,7 MHz – Stará Ľubovňa, 17.11.1999 *Do 20.06.1995 pod názvom Rádio TATRY EURÓPA 2 *Od 21.06.1995 zmena názvu na Rádio TATRY *Rádio TATRY ukončilo vysielanie 19.04.2001
Rádio RMC	15.12.1992	104,4 MHz – Bratislava, 15.12.1992 *Licencia odňatá 27.08.1997 *Rádio RMC ukončilo vysielanie 01.10.1997
Rádio D.C.A.	16.12.1992	105,5 MHz – Považie, 16.12.1992 *Licencia odňatá 09.05.2000 *Rádio D.C.A. ukončilo vysielanie 14.03.2000
[Rádio VIVA] [Rádio TWIST]	01.02.1993	106,6 MHz – Bratislava, 01.02.1993 - 14.02.1994 101,8 MHz - Bratislava, 14.02.1994 105,1 MHz – Sitno, 06.11.1995 106,6 MHz – Banská Bystrica, 23.03.1996 91,1 MHz – Chopok, 04.11.1996 - 04/2002 – presun z kóty Chopok na Ružomberok a Brezno 88,1 MHz – Košice - Márovka, 25.02.1998 101,4 MHz - Rožňava, 31.07.2000 92,7 MHz - Žilina, 07/2000 105,5 MHz – Trenčín, 17.01.2002  96,0 MHz – Lučenec, 12.04.2002  91,1 MHz – Ružomberok, 04/2002 – presun z kóty Chopok 104,8 MHz – Poprad, 28.09.2002 105,8 MHz – Prešov, 28.09.2002 104,9 MHz – Martin, 06.11.2002 96,1 MHz - Praha [ČR], 21.11.2002 - 12/2006 - rok 2003 zmena frekvencie na 96,2 MHz 88,5 MHz – Vranov nad Topľou [Strážske], 01.12.2002 - 08.10.2008 90,7 MHz – Trstená na Orave/Námestovo, 01.04.2006 99,6 MHz – Čadca, 02.04.2006 91,1 MHz - Brezno, 03.04.2006 87,9 MHz – Dolný Kubín, 03.04.2006 96,1 MHz - Nitra, 03.04.2006 92,9 MHz – Prievidza, 03.04.2006 101,8 MHz – Bratislava - Tunel Sitina, 07/2007 88,5 MHz – Snina, od 08.10.2008 – presun z kóty Vranov nad Topľou - Chemko Strážske 95,7 MHz – Košice – Bankov – Červený breh, 18.10.2008 99,0 MHz – Michalovce, 22.10.2008 95,6 MHz – Bardejov, 24.12.2010 106,7 MHz – Rimavská Sobota, 06.05.2011 92,4 MHz – Stropkov, 06.05.2011 92,0 MHz – Žiar nad Hronom, 31.05.2011 107,0 MHz – Dobšiná, 10/2011 90,0 MHz – Medzilaborce, [plánovaný] 92,8 MHz – Ružomberok - Mních, [plánovaný] *Do 02.04.2006 pod názvom Rádio TWIST *Od 03.04.2006 zmena názvu na Rádio VIVA *Rádio VIVA ukončilo 21.12.2013 vysielanie.
Rádio b1 [CITY Rádio b1] [Rádio RAGTIME]	01.05.1993	100,3 MHz - Bratislava, 01.05.1993 - 11/1996 106,6 MHz - Bratislava – Kamzík, 11/1996 *Od 1993 do 1994 - spoločné vysielanie s univerzitným Rádio ZÓNA *Do 30.09.1999 [presne do 01.10.1999 - 05.59 h] pod názvom Rádio RAGTIME *Od 01.10.1999 zmena názvu na CITY Rádio b1 *Od 01.02.2006 vytvorenie siete b1 [b1, NAJ, REBECA, VÝCHOD] *Rádio b1 ukončilo vysielanie 07.05.2006 *Od 08.05.2006 vytvorenie novej stanice Rádio JEMNÉ MELÓDIE
Rádio LUMEN [Rádio MÁRIA]	07.04.1993	102,9 MHz – Banská Bystrica, 07.04.1993, 07.12.1994 presun z veže Katedrálneho kostola sv. Františka Xaverského (Kapitulský kostol) na kótu Panský diel 102,9 MHz - Panský diel, 08.12.1994 104,5 MHz - Prievidza, 05.11.1996 [oficiálne 18.12.1996] - 2002 102,9 MHz - Tatry, 21.01.1997 105,8 MHz - Námestovo, 16.02.1997 93,3 MHz - Banská Štiavnica, 07.10.1997 106,3 MHz - Lučenec, 16.10.1998 97,8 MHz - Trenčín, 23.12.1998 103,3 MHz - Michalovce, 10.11.1999 92,9 MHz - Prešov, 15.10.2000 94,4 MHz - Košice, 16.12.2000 89,8 MHz - Žilina, 02.02.2001 89,7 MHz – Ružomberok, 26.03.2002 [oficiálne 06.04.2002] 98,1 MHz – Prievidza, 2002 97,2 MHz – Bratislava, 18.12.2002 – 21.01.2007 105,8 MHz – Čadca, 28.06.2002 95,7 MHz – Nitra, 25.06.2004 93,3 MHz – Trenčín, 01.03.2004 - zmena frekvencie z 97,8 MHz 89,4 MHz – Martin, 04.07.2005 99,1 MHz – Bardejov, 10.10.2005 103,4 MHz – Brezno, 22.12.2005 98,1 MHz – Trnava, 24.04.2006 106,3 MHz - Rožňava, 18.08.2006 93,8 MHz – Bratislava - Kamzík, 22.01.2007 – zmena z 97,2 MHz a presun z Technopolu 95,6 MHz – Topoľčany, 27.08.2007 96,1 MHz – Senica, 21.12.2007 99,8 MHz – Stará Ľubovňa, 19.03.2008 93,2 MHz – Snina, 10.12.2008 [oficiálne 21.12.2008] 90,6 MHz – Skalité, 06.01.2009 98,0 MHz – Zlaté Moravce, 29.04.2010 99,8 MHz – Levoča, 17.12.2010 93,5 MHz – Štúrovo, 21.04.2011 105,2 MHz – Skalica, 06.05.2012 [oficiálne 23.05.2012] 99,6 MHz – Spišská Stará Ves, 18.12.2013 92,9 MHz – Lendak, 13.06.2017 93,7 MHz - Nové Mesto nad Váhom, 13.08.2018 97,8 MHz – Stropkov, 04/2019 97,8 MHz - Medzilaborce, [plánovaný] 95,2 MHz – Staré Hory, [plánovaný] *Do 30.11.1994 pod názvom Rádio MÁRIA *Od 01.12.1994 zmena názvu na Rádio LUMEN
Rádio FAMILY	25.06.1993	106,6 MHz – Zvolen, 25.06.1993 - 1995 105,1 MHz – Sitno, 09.11.1993 106,6 MHz - Banská Bystrica, 1995 *Po odcudzení vysielača na Sitne dňa 06.11.1994 sa dočasne na 105,1 MHz nevysielalo *V roku 1995 bol vysielač zo Zvolena presunutý na kótu Banská Bystrica - Vartovka *Licencia bola odňatá 08/1995 *Rádio FAMILY ukončilo vysielanie 09/1995
Rádio FRONTINUS	23.11.1993	104,6 MHz – Žilina, 23.11.1993 96,1 MHz – Čadca, 28.09.2004 96,2 MHz – Martin, 26.07.2005 *Vysielač v Žiline bol 01.02.1996 presunutý na kótu Straník
OKEY TOP Rádio [TOP Rádio]	27.11.1993	101,9 MHz – Košice, 27.11.1993 - do 31.05.2001 102,0 MHz - Košice, 01.06.2001 - 11/2005 89,8 MHz – Prešov [v pláne v roku 2004 - nezrealizované] *Zmena frekvencie 01.06.2001 *Do 01.12.2002 pod názvom TOP Rádio *Od 02.12.2002 zmena názvu na OKEY TOP Rádio *Rádio OKEY TOP ukončilo vysielanie 11/2005
Rádio FORTE [Rádio T]	01.12.1993	90,8 MHz – Trnava, 01.12.1993 - 31.10.2002 88,0 MHz - Nové Mesto nad Váhom, 01.05.1997 - 12.07.2002 99,4 MHz - Štúrovo, 01.07.1997 - 19.05.2001 99,5 MHz – Banská Bystrica, 11.02.2000 - 10.05.2002 92,6 MHz - Zvolen, 25.02.2000 - 10.05.2002 97,2 MHz - Bratislava, 29.02.2000 - 31.10.2002 91,9 MHz – Námestovo [v pláne v rokoch 1995/1996 - nezrealizované] *Rádio T malo pôvodne začať vysielať na frekvencii 100,2 MHz *Do roku 1995 pod názvom Rádio T *Od roku 1995 zmena názvu na Rádio FORTE *Licencia bola odňatá 17.09.2002 *Rádio FORTE ukončilo vysielanie 31.10.2002
Rádio FLASH	03.12.1993	99,5 MHz – Prešov – Monoblok, 03.12.1993 – polovica 12/1993 103,7 MHz – Prešov – Monoblok, polovica 12/1993 - 1995  103,7 MHz – Prešov – Lysá, 1995 91,7 MHz – Košice, 01.07.2004 *Zmena frekvencie z 99,5 MHz na 103,7 MHz v roku 1994 *Zmena kóty Monoblok na kótu Lysá v roku 1995 *Rádio FLASH ukončilo vysielanie 29.12.2005
KISS Rádio [Rádio KISS] [Rádio KIKS] [Rádio KIKS VÝCHOD]	06.12.1993	103,3 MHz – Michalovce, 06.12.1993 - 09/1998 97,0 MHz - Michalovce, 09/1998 - zmena frekvencie zo 103,3 MHz – do 08/2014 104,5 MHz - Košice, 01.10.1994 104,1 MHz – Prešov - Monoblok, 01.02.1995 104,2 MHz - Domaša, 01.07.1997 – 11/2017 95,9 MHz - Humenné, 01.12.1997 - 08/2007 – presun na Sninu 90,8 MHz – Prešov - Stráž, 01.12.1997 – 08/2014 92,6 MHz - Levoča, 01.05.2001 – 08/2014 95,9 MHz – Snina, 08/2007 – presun z kóty Humenné – Kamenica nad Cirochou na Ščobík – do 11/2017 97,8 MHz – Stropkov, 06.05.2011 – 11/2017 89,0 MHz – Rožňava, 01/2012 (neskôr dočasne prerušené vysielanie, obnovené 24.01.2017) – 11/2017 97,8 MHz – Medzilaborce, 24.01.2017 – 11/2017 *V roku 1996 zmena sídla štúdia z Michaloviec do Košíc *Do roku 1999 pod názvom Rádio KIKS VÝCHOD *Od roku 1999 zmena názvu na Rádio KIKS *Od jesene 2005 zmena názvu na Rádio KISS *Do 31.10.2005 pod názvom Rádio KIKS *Od 01.11.2005 zmena názvu na Rádio KISS *Od 15.01.2018 zmena názvu na KISS Rádio a vysielanie už len na dvoch frekvenciách 104,1 MHz – Prešov a 104,5 MHz - Košice
N Rádio	11.12.1993	95,2 MHz – Nitra, 11.12.1993 102,8 MHz – Nové Zámky – frekvencia bola pridelená, nezačalo sa vysielať, vrátená *N Rádio ukončilo vysielanie 06.11.2007
Rádio HVIEZDA FM [Rádio NITRA]	30.12.1993	88,8 MHz – Nitra, 30.12.1993 100,3 MHz - Bratislava, 03/1997 97,6 MHz - Banská Bystrica, 03/1997 98,8 MHz - Ružomberok, 10/1998 *Do 01.10.1998 stanica pod názvom Rádio NITRA *Od 02.10.1998 zmena názvu na Rádio HVIEZDA FM *Rádio HVIEZDA ukončilo vysielanie 20.04.2004
Rádio LOCAL FM	19.02.1994	102,8 MHz – Komárno, 19.02.1994 *Licencia odňatá 10/2000 *Rádio LOCAL FM ukončilo vysielanie 07.10.2000
Rádio REBECA b1 [Rádio REBECA II] [Rádio REBECA b1] [Rádio REBECA I]	21.06.1994	106,9 MHz – Žilina, 21.06.1994 - 15.10.2004 87,7 MHz - Banská Bystrica, 01.06.1997 - 15.10.2004 94,2 MHz - Poprad, 01.06.1997 - 01.07.2003 *Do roku 2000 pod názvom Rádio REBECA *Od roku 2000 zmena názvu na Rádio REBECA b1 *Rádio REBECA ukončilo vysielanie 15.10.2004 87,7 MHz - Banská Bystrica, 05.11.2004 106,9 MHz – Žilina, 05.11.2004 *V roku 2004 zmena sídla štúdia z Martina do Banskej Bystrice *Od 05.11.2004 vysiela opäť v Žiline a Banskej Bystrici *Rádio REBECA b1 ukončilo vysielanie † 01.02.2006 *Od 01.02.2006 vytvorenie siete b1 [b1, NAJ, REBECA, VÝCHOD]
Rádio HiT	13.12.1994	93,3 MHz – Trenčín, 13.12.1994 *Rádio HiT ukončilo vysielanie 11/1996
Rádio STAR	07/1995	92,7 MHz - Nové Zámky, 07/1995 *Licencia bola odňatá 06/1996 *Rádio STAR ukončilo vysielanie 1996
Rádio BETA	02.01.1995	101,9 MHz – Bojnice, 02.01.1995 – 30.09.1995 102,0 MHz – Bojnice, 01.10.1995 - 2000 93,9 MHz – Bojnice - Prievidza – Kuní vrch, 2000 104,3 MHz – Trenčín, 25.09.2006 102,0 MHz – Handlová, 14.08.2015 94,9 MHz – Prievidza – Bralová skala [v pláne v rokoch 2006 - 2011 - nezrealizované] *Frekvencia 101,9 MHz bola nahradená 102,0 MHz – Horná Nitra a neskôr 93,9 MHz - Kuní vrch *Od 01.04.2001 došlo k zlúčeniu vysielania Rádia BETA a Rádia HIT FM, ktoré 10/2001 RVR pozastavila
Rádio ŽILINA [Rádio CITY]	02.02.1995	94,5 MHz – Žilina, 02.02.1995 *V lete 1997 presun vysielača z kóty Dubeň na kótu Veľká lúka *Do 16.10.1997 pod názvom Rádio CITY *Od 17.10.1997 zmena názvu na Rádio ŽILINA *Licencia odňatá 30.04.2002 *Rádio ŽILINA ukončilo vysielanie †23.06.2002
Rádio EUROPA 2 [Rádio OKEY] [Rádio KOLIBA]	01.04.1997	104,8 MHz – Bratislava, 01.04.1997 98,5 MHz - Nové Mesto nad Váhom, 01.04.1997 106,0 MHz - Banská Bystrica, 01.05.1997 100,9 MHz - Poprad, 01.05.1997 102,8 MHz – Žilina, 01.03.2003 93,6 MHz – Ružomberok, 18.12.2003 102,0 MHz - Košice, do 11/2005 a od 01.10.2006 96,1 MHz – Košice, 12/2005 - 30.09.2006 107,1 MHz – Bardejov, 01.07.2006 - od 08/2010 presun z kóty Stebnícka Magura na Mihaľov 103,7 MHz – Prešov, 31.10.2006 93,5 MHz – Martin, 11.08.2007 96,3 MHz – Považská Bystrica, 24.09.2008 95,2 MHz – Námestovo, 16.10.2008 95,2 MHz – Nitra, 16.10.2008 - od 08/2010 presun na Zobor - Horná stanica lanovky 87,9 MHz – Čadca, 04/2012 *Do 28.02.2001 pod názvom Rádio KOLIBA *Od 01.03.2001 zmena názvu na Rádio OKEY *Dňa 30.09.2006 bolo v Košiciach ukončené vysielanie na frekvencii 96,1 MHz *Od 01.10.2006 sa začalo v Košiciach vysielať opäť na frekvencii 102,0 MHz *Do 12.12.2009 pod názvom Rádio OKEY *Od 12.12.2009 zmena názvu na Rádio EUROPA 2
Rádio DÚHA	08.08.1997	89,1 MHz – Považie, 08.08.1997 104,2 MHz – Žilina, 04.06.2005 *Rádio DÚHA ukončilo vysielanie 26.03.2008
Rádio VÝCHOD b1 [Rádio VÝCHOD]	18.09.1997	98,6 MHz – Východ, 18.09.1997 [Košice – Dubník] 107,7 MHz – Stará Ľubovňa, 01.12.2002  *Do roku 2000 pod názvom Rádio VÝCHOD *Od roku 2000 zmena názvu na Rádio VÝCHOD b1 *Od 01.02.2006 vytvorenie siete b1 [b1, NAJ, REBECA, VÝCHOD] *Rádio VÝCHOD b1 ukončilo vysielanie 07.05.2006
ZÁHORÁCKE Rádio [Rádio G3] [Rádio ADUT]	01.03.1998	88,6 MHz – Skalica, 01.03.1998 - 02/2000 89,2 MHz - Skalica, 02/2000 101,5 MHz – Senica, 14.02.2005 *Zmena frekvencie 88,6 -> 89,2 MHz v Skalici 02/2000 *Zmena názvu stanice na Rádio G3 10/2003 *Zmena názvu stanice na ZÁHORÁCKE Rádio 28.02.2011
Rádio ONE ROCK [Rádio HIT FM] [Rádio HIT FM 96,4] [Rádio ALT]	20.12.1998	96,4 MHz – Partizánske, 20.12.1998 – 03/2019 [odňatá frekvencia z dôvodu nevyužívania] 104,5 MHz - Prievidza, 10.03.2003 91,8 MHz – Trenčín, 17.11.2004 97,4 MHz - Topoľčany, 02/2008 105,4 MHz – Nitra, 30.03.2008 107,2 MHz - Martin, 09.10.2008 91,3 MHz – Banská Bystrica, 10.10.2008 102,1 MHz – Považská Bystrica, 19.07.2010 90,8 MHz – Žilina, 20.07.2010 93,4 MHz – Trnava, 21.07.2010 88,9 MHz – Liptovský Mikuláš, [plánovaný] 98,1 MHz – Zvolen, 02/2017 *Rádio ALT zmenilo v roku 1999 názov na Rádio HIT FM 96,4 *Začiatkom roka 2001 došlo k presunu vysielača z centra Partizánskeho do Brodzian. *Od 01.04.2001 došlo k zlúčeniu vysielania Rádia HIT FM a Rádia BETA, ktoré 10/2001 RVR pozastavila *Po pridelení ďalších frekvencií sa názov z Rádio HIT FM 96,4 zmenil na Rádio HIT FM *Rádio HIT FM ukončilo 05.03.2014 vysielanie a od 06.03.2014 vysiela ako Rádio ONE ROCK
Autokino ŽILINA	03.06.1999	90,7 MHz – Žilina, 03.06.1999 *Frekvencia bola využívaná len počas filmových predstavení. *Autokino ŽILINA ukončilo 30.06.2000 prevádzku.
Rádio MAX	15.11.1999	98,7 MHz - Nové Zámky, 15.11.1999 101,0 MHz - Nitra, 29.12.2004 *Rádio MAX ukončilo vysielanie 01.03.2019.
Rádio EXPRES	31.12.1999	95,4 MHz – Čadca, 30.12.1999 - vysielač v Čadci vysielal skúšobne o deň skôr, 30.12. - od 30.07.2014 zmena na silnejšiu frekvenciu 107,5 MHz 102,5 MHz - Považská Bystrica, od 31.12.1999 do 28.06.2002 102,4 MHz - Rimavská Sobota, 31.12.1999 101,1 MHz – Lučenec, 31.12.1999 96,5 MHz – Trstená na Orave/Námestovo, 31.12.1999 95,2 MHz – Košice – Bankov, 21.02.2000 102,5 MHz – Trenčín, 15.05.2000 95,4 MHz – Žilina, 20.06.2000 - 07/2002 101,1 MHz – Zvolen, 20.11.2000 - 12.12.2002 92,7 MHz - Nové Zámky, 20.05.2000 96,5 MHz – Ružomberok, 20.08.2000 - 28.07.2003 96,5 MHz - Banská Bystrica, 17.04.2000 99,5 MHz – Prešov, 17.04.2000 95,4 MHz – Martin, 01.05.2000 - 03.10.2007 101,1 MHz - Žiar nad Hronom, 20.04.2000 97,0 MHz – Levice, 15.01.2000 107,6 MHz – Bratislava, 11.08.2000 - 14.12.2005 107,6 MHz - Bratislava - Devínska Nová Ves, 11.08.2000 - 14.12.2005 88,4 MHz – Hlohovec, 11.08.2000 95,7 MHz – Rožňava, 05/2001 91,0 MHz – Moldava nad Bodvou, 02/2002 105,2 MHz - Považská Bystrica, 28.06.2002 - zmena frekvencie zo 102,5 MHz 96,5 MHz – Žilina, 07/2002 - zmena frekvencie z 95,4 MHz 92,7 MHz – Žarnovica, 07/2002 - pôvodne frekvencia pridelená pre lokalitu Nová Baňa 106,5 MHz – Modrý Kameň, 11/2002 105,7 MHz – Stará Ľubovňa, 11/2002 89,0 MHz – Zvolen, 12.12.2002 - zmena frekvencie zo 101,1 MHz + 01.03.2008 zmena na 92,6 MHz 107,5 MHz – Prievidza, 17.12.2002 89,7 MHz – Nitra, 19.02.2002 99,4 MHz – Štúrovo, 20.06.2003 88,4 MHz – Ružomberok, 28.07.2003 - zmena frekvencie z 96,5 MHz 89,3 MHz – Rimavská Sobota, 10/2003 - zmena frekvencie zo 102,4 MHz + presun na kótu Palaska 99,5 MHz – Svit, 24.11.2003 – od 19.08.2009 presun na Východnú 99,7 MHz – Nové Mesto nad Váhom, 12/2003 106,2 MHz – Košice - Makovica 12/2003 95,4 MHz – Dolný Hričov, 02.12.2004 93,0 MHz – Brezno, 17.12.2004 93,6 MHz – Donovaly, 15.12.2005 107,0 MHz – Senica, 15.12.2005 107,6 MHz – Bratislava, 15.12.2005 – presun na kótu Kamzík + zrušenie vysielačov Hradný vrch a Devínska Nová Ves 99,5 MHz – Liptovská Osada, 20.07.2006 99,8 MHz – Topoľčany, 29.06.2007 93,1 MHz – Martin, 28.09.2007 - zmena frekvencie z 95,4 MHz 95,3 MHz – Levoča, 13.10.2007 98,2 MHz – Bardejov, 19.12.2007 95,4 MHz – Dolný Kubín, 19.12.2007 96,4 MHz – Poprad, 28.02.2008 95,1 MHz – Banská Štiavnica, 18.11.2008 99,5 MHz – Východná, 19.08.2009 106,9 MHz – Skalica, 24.06.2010 [oficiálne 25.06.2010] 95,4 MHz - Martin – Vrútky, 21.03.2013 107,5 MHz – Čadca, 30.07.2014 92,9 MHz – Detva, 09.08.2015 97,7 MHz – Spišská Nová Ves, 30.07.2016 93,1 MHz - Terchová, 30.07.2016 96,4 MHz - Branisko - Tunel Branisko, 2016 107,6 MHz - Bratislava - Tunel Sitina, 2016 107,5 MHz - Čadca - Tunel Horelica, 2016 95,3 MHz - Levoča - Tunel Šibeník, 2016 95,3 MHz - Svit - Tunel Bôrik, 2016 92,8 MHz – Krupina, 13.02.2018 96,3 MHz - Stará Turá, 04/2019
Rádio ZET	12.08.2002	94,5 MHz – Žilina, 12.08.2002 *Rádio ZET ukončilo vysielanie 15.03.2012
Autokino OPTIMA	04.10.2002	105,1 MHz – Košice, 04.10.2002 *Frekvencia bola využívaná len počas filmových predstavení. *Autokino OPTIMA ukončilo v roku 2004 prevádzku.
Rádio NAJ b1 [Rádio NAJ]	22.02.2003	90,8 MHz – Trnava, 22.02.2003 88,0 MHz – Nové Mesto nad Váhom, 22.02.2003 *Od 01.02.2006 vytvorenie siete b1 [b1, NAJ, REBECA, VÝCHOD] *Rádio NAJ b1 ukončilo vysielanie 01.02.2006
Rádio FAJN	01.06.2004	98,0 MHz – Žilina, 01.06.2004 *Rádio FAJN ukončilo vysielanie 09.01.2008
Rádio SiTy	01.09.2004	107,0 MHz – Bratislava - Nové Mesto, 01.09.2004 –plán. presun do mestskej časti Rača 89,7 MHz – Bratislava – Devínska Nová Ves, 01.09.2006 98,5 MHz – Bratislava – Petržalka, 01.09.2006 - od 20.08.2012 presun do mestskej časti Mlynské Nivy - City Business Center I - od 25.05.2013 vypnutý a od 06/2013 opäť zapnutý 92,3 MHz – Bratislava – Dúbravka, 09/2007 92,1 MHz – Galanta, 05.11.2010 96,0 MHz – Bratislava – Mlynské Nivy, 25.05.2013 (vysiela s prestávkami) *Promo vysielanie od 03.08.2004
Rádio TATRY [RTI - Radio TATRAS INTERNATIONAL]	26.01.2005	94,2 MHz – Poprad, 26.01.2005 - 19.12.2008 94,8 MHz – Košice, 01.09.2005 - 19.12.2008 a od 10.01.2009 89,8 MHz – Prešov – frekvencia nebola využívaná, vrátená RVR a TÚ SR *Rádio TATRY - RTI - Radio TATRAS INTERNATIONAL ukončilo vysielanie 25.01.2009 následne sa od 10.01.2009 vysielalo pár mesiacov ”núdzovo” len na frekvencii 94,8 MHz Košice
Rádio MUZIKA [Rádio GO DeeJay] [ŠLÁGER Rádio] [Rádio MELODY FM]	23.04.2005	89,8 MHz – Trenčín, 22.04.2005 – začaitkom roka 2007 presun z OC Laugarício na Trenčiansky hrad - Veža Matúša Čáka 92,8 MHz – Trenčín, 06.02.2008 - 10/2009 presun vysielača zo Sídliska Juh na OC Laugarício 88,5 MHz – Dubnica nad Váhom, 20.06.2008 88,3 MHz – Púchov, 23.09.2010 96,9 MHz – Bánovce nad Bebravou, 04.02.2012 104,4 MHz – Považská Bystrica, 11.02.2012 *Zmena názvu stanice na Rádio MELODY FM od 04.06.2012 *Rádio MELODY FM ukončilo vysielanie 04.11.2012 *Na frekvenciách Rádio MELODY FM sa začalo od 05.11.2012 šíriť vysielanie Rádia BEST FM, ktoré bolo ukončené 30.06.2013 *Zmena názvu stanice na ŠLÁGER Rádio od 01.07.2013 *ŠLÁGER Rádio dočasne prerušilo vysielanie od 01.05.2015 do 06.09.2015 *ŠLÁGER Rádio ukončilo vysielanie 09/2016 *Od 09/2016 bolo obnovené vysielanie stanice Rádio GO DeeJay *Od 09/2016 do 28.02.2018 čiastočné preberanie vysielania Rádia WOW *Zmena názvu stanice z Rádio GO DeeJay na Rádio MUZIKA od 01.03.2018
Rádio ANTÉNA ROCK [Rádio ANTÉNA] [ANTÉNA hitrádio] [Rádio HEY!]	15.07.2005	100,3 MHz – Bratislava, 15.07.2005 102,4 MHz – Rimavská Sobota, 15.07.2005 107,3 MHz – Poprad, 15.07.2005 97,6 MHz – Banská Bystrica, 05.01.2006 88,8 MHz – Nitra, 24.09.2007 98,8 MHz – Ružomberok, 24.09.2007 94,8 MHz – Košice, 09.03.2012 98,1 MHz – Čadca, 28.08.2012 105,2 MHz – Prešov, 20.06.2013 89,1 MHz – Lučenec, 01.10.2014 98,7 MHz – Martin, 01.10.2014 98,7 MHz – Žilina, 28.10.2014 95,1 MHz - Považská Bystrica, 27.05.2016 100,3 MHz - Trenčín, 27.05.2016 92,4 MHz - Nové Mesto nad Váhom, 09.09.2016 97,6 MHz - Bratislava - Devínska Nová Ves, 11/2016 97,3 MHz – Piešťany, 29.06.2018 95,9 MHz – Snina, 11.09.2018 89,0 MHz - Rožňava, 18.09.2018 *Rádio HEY! vysielalo do 02.09.2012 *Od 03.09.2012 zmena názvu stanice na ANTÉNA hitrádio *Od 30.09.2013 zmena názvu stanice na Rádio ANTÉNA *Od 01.10.2014 zmena názvu stanice na Rádio ANTÉNA ROCK
Rádio JEMNÉ [Rádio JEMNÉ MELÓDIE]	08.05.2006	106,6 MHz – Bratislava, 08.05.2006 87,7 MHz – Banská Bystrica, 08.05.2006 88,0 MHz – Nové Mesto nad Váhom, 08.05.2006 90,8 MHz – Trnava, 08.05.2006 - 03.02.2011 – frekvencia bola vrátená 98,6 MHz – Košice – Dubník, 08.05.2006 106,9 MHz – Žilina, 08.05.2006 107,7 MHz – Stará Ľubovňa, 08.05.2006 96,3 MHz – Liptovský Mikuláš, 12/2007 101,3 MHz – Ružomberok, 12/2007 103,6 MHz – Poprad, 15.01.2009 98,5 MHz - Tornaľa, 02/2009 87,8 MHz – Nitra, 05.05.2009 91,9 MHz – Zlaté Moravce, 05/2010 104,5 MHz – Štúrovo, 01.10.2010 104,2 MHz – Levice, 08.10.2010 89,7 MHz – Námestovo, 28.02.2011 92,4 MHz – Trstená na Orave, 21.04.2011 99,6 MHz – Lučenec, 04.05.2011 93,8 MHz – Rimavská Sobota, 04.05.2011 92,5 MHz – Nová Baňa, 16.05.2011 99,4 MHz – Rožňava, 02/2012 [skúšobne od 29.12.2011] 98,1 MHz – Spišská Nová Ves, 02/2012 [skúšobne od 01/2012] 99,6 MHz – Brezno, 02/2012 *Rádio JEMNÉ MELÓDIE začalo vysielať na frekvenciách bývalých staníc Rádio b1, Rádio NAJ, Rádio REBECA a Rádio VÝCHOD b1. *Rádio JEMNÉ MELÓDIE zmenilo v roku 2014 názov na Rádio JEMNÉ
Rádio ONE	13.05.2006	90,5 MHz – Banská Bystrica, 13.05.2006 90,6 MHz – Nitra, 07.05.2008 91,4 MHz – Žiar nad Hronom, 05.06.2008 89,2 MHz – Brezno, 26.07.2008 89,7 MHz – Zvolen, 14.01.2009 99,6 MHz - Žarnovica, 03/2010 – 05/2017 [odňatá frekvencia z dôvodu nevyužívania] 107,8 MHz – Liptovský Mikuláš, 02.03.2011 - 12/2018 [odňatá frekvencia z dôvodu nevyužívania] 92,9 MHz – Rimavská Sobota, 31.03.2011 92,3 MHz – Levice, 06.04.2011 [oficiálne 07.04.2011] – frekvencia bola od 08/2011 do 09.01.2013 mimo prevádzky 93,5 MHz – Lučenec, 10.01.2013 99,6 MHz – Zlaté Moravce, 05/2013 107,5 MHz – Ružomberok, 07/2013 94,9 MHz – Handlová, 10/2013 95,0 MHz – Nová Baňa, 02/2016 *Od 05.12.2011 bolo ukončené delenie programu na banskobystrickú a nitriansku verziu
Rádio WOW	06.06.2007	90,4 MHz – Bánovce nad Bebravou, 06.06.2007 93,6 MHz – Partizánske, 24.12.2011 [oficiálne 12.01.2012] – 11/2012 90,5 MHz – Prievidza, 22.03.2012 106,7 MHz – Partizánske, 10.11.2012 106,7 MHz – Trenčín, 22.08.2015 93,6 MHz – Nitra, 28.03.2017 *Oficiálne obnovenie vysielania Rádia Wow 01.07.2011 *Rádio WOW dočasne ukončilo vysielanie 31.08.2010 a skúšobne obnovilo 10.06.2011 *Od 10.11.2012 zmena frekvencie v Partizánskom z 93,6 MHz na 106,7 MHz *Od 01.03.2013 presun prievidzkého vysielača 90,5 MHz z kóty Markušová do Bojníc *Od leta 2018 zmena stanovišťa vysielača 90,5 MHz z Bojníc do Prievidze - Staré Mesto *Od 09/2016 do 28.02.2018 čiastočné preberanie vysielania Rádia GO DeeJay
Rádio KOŠICE	07.07.2007	91,7 MHz – Košice, 07.07.2007 –od 06.11.2010 presun z SOU železničné na Heringeš II 106,9 MHz – Košice, 17.12.2010 90,4 MHz – Prešov, 22.05.2011 91,0 MHz – Trebišov, 11.12.2012 102,7 MHz – Michalovce, 09.02.2013 102,0 MHz – Rožňava, 11.09.2013 90,8 MHz – Prešov – Stráž, 21.10.2014 97,0 MHz – Strážske, 30.10.2014 92,6 MHz – Levoča, 19.12.2014 91,7 MHz - Poprad, 10.01.2017 103,2 MHz - Budulov, [plánovaný]
Rádio ŠPORT [Rádio HORNET]	05/2006	103,2 MHz – Košice, 01.09.2007 - 30.09.2014 89,8 MHz – Prešov, 04.12.2008 104,2 MHz – Žilina, 16.02.2010 [oficiálne 01.03.2010] 93,2 MHz – Poprad, 15.10.2013 98,7 MHz – Banská Bystrica, 16.10.2013 93,1 MHz – Košice, 30.09.2014 *Zmena názvu stanice na Rádio ŠPORT 02.02.2012
Rádio TOUR	20.08.2007	93,2 MHz – Poprad, 20.08.2007 *Rádio TOUR ukončilo vysielanie 31.07.2011
Rádio BEST FM [Rádio BEST]	12.12.2007	95,6 MHz – Bratislava – Mlynské Nivy, 12.12.2007 93,0 MHz – Trnava, 14.08.2009 [oficiálne 18.08.2009] 98,0 MHz – Žilina, 04.12.2009 [oficiálne 12.12.2009] 95,6 MHz – Banská Bystrica, 22.09.2011 93,8 MHz – Košice, 25.03.2012 94,0 MHz – Prešov, 25.03.2012 90,6 MHz – Bratislava – Dúbravka, 30.04.2013 99,7 MHz – Malacky, 30.04.2013 105,6 MHz – Stupava, 17.05.2013 88,0 MHz – Bratislava - Devínska Nová Ves, 11.09.2013 105,5 MHz – Bratislava – Petržalka, 18.10.2013 95,5 MHz – Nové Mesto nad Váhom, 29.10.2013 89,5 MHz – Považská Bystrica, 29.10.2013 91,6 MHz – Piešťany, 04.04.2014 90,4 MHz – Kotešová – Bytča, 20.05.2014 98,9 MHz – Trenčín, 20.05.2014 88,1 MHz – Žarnovica, 29.05.2014 88,1 MHz – Zvolen, 26.08.2014 91,0 MHz – Žiar nad Hronom, 26.08.2014 93,0 MHz – Trebišov, 28.10.2014 88,2 MHz – Nitra, 30.03.2015 103,3 MHz – Spišská Nová Ves, 30.06.2015 90,3 MHz – Poprad, 05.12.2017 92,4 MHz - Martin, [plánovaný] 89,6 MHz - Prievidza, [plánovaný] Rádio BEST FM vysielalo od 05.11.2012 do 30.06.2013 aj na frekvenciách Rádia GO DeeJay: 89,8 MHz – Trenčín 92,8 MHz – Trenčín 88,5 MHz – Dubnica nad Váhom 88,3 MHz – Púchov 96,9 MHz – Bánovce nad Bebravou 104,4 MHz – Považská Bystrica *Do 31.12.2011 pod názvom Rádio BEST *Od 01.01.2012 zmena názvu na Rádio BEST FM
Rádio YES	20.12.2007	102,9 MHz – Topoľčany, 20.12.2007
SKY Rádio Rádio PREŠOV	13.05.2008	91,4 MHz – Prešov, 13.05.2008 97,7 MHz – Košice, 03.10.2016 95,0 MHz - Humenné, [plánovaný] 97,4 MHz - Stará Ľubovňa, [plánovaný] 106,6 MHz - Poprad, [plánovaný] *Od 01.06.2016 zmena názvu na SKY Rádio
Radio THE END ALIGATOR - Classic Rock Radio [Rádio ALIGÁTOR] [Rádio METROPOLA]	03.07.2008	97,2 MHz – Bratislava - Petržalka, 03.07.2008 97,2 MHz – Bratislava - Devínska Nová Ves, 23.01.2014 *Do 01.05.2010 pod názvom Rádio METROPOLA *Od 01.05.2010 zmena názvu na Rádio ALIGÁTOR *Od 10/2013 zmena názvu na ALIGATOR - Classic Rock Radio *Od 01.04.2019 zmena názvu na Radio THE END
Rádio 7	01.12.2005	107,7 MHz – Banská Bystrica, 14.02.2009 [oficiálne 07.03.2009] 107,4 MHz – Nové Mesto nad Váhom, 07.01.2012 [oficiálne 03.03.2012] 103,6 MHz – Bratislava, 30.03.2012 91,3 MHz – Rožňava, 11/2016 91,7 MHz – Bratislava - Dúbravka, 25.10.2017 88,6 MHz – Košice, 22.11.2017 101,0 MHz – Žilina, 21.12.2017
Rádio LIPTOV L-Rádio	01.10.2009	106,4 MHz – Liptovský Mikuláš, 01.10.2009 *Od 02.09.2014 zmena názvu na Rádio LIPTOV
Autokino ZLATÉ PIESKY	12.09.2009	93,0 MHz – Bratislava, 12.09.2009 91,0 MHz – Bratislava, 2010 - zmena frekvencie z 93,0 MHz
Rádio PIEŠŤANY	31.12.2010	90,2 MHz - Piešťany, 31.12.2010 [skúšobne 30.12.2010]
DOBRÉ Rádio	11.01.2011	97,2 MHz – Prešov, 11.01.2011 97,7 MHz – Košice, 05.12.2012 *Stanica sa pôvodne mala volať ZELENÉ Rádio *Stanica DOBRÉ RÁDIO ukončila vysielanie 12.07.2015.
Rádio ONE RETRO [Rádio ROCK]	20.05.2011	94,7 MHz – Banská Bystrica, 20.05.2011 94,7 MHz – Topoľčany, 05/2012 95,9 MHz – Liptovský Mikuláš, 02.12.2014 - 12/2018 [odňatá frekvencia z dôvodu nevyužívania] 95,8 MHz – Žiar nad Hronom, 02/2016 98,5 MHz – Brezno, 27.10.2017 92,4 MHz – Ružomberok, 09/2017 101,9 MHz – Žilina, [plánovaný] *Rádio ROCK ukončilo 31.03.2014 vysielanie a vysiela ako Rádio ONE RETRO
Rádio VIVA [II] Rádio VIVA METROPOL [SUPERádio]	01/2012	94,9 MHz – Bratislava - Petržalka, 30.12.2011 [skúšobne] 101,1 MHz – Bratislava – Nové Mesto, 24.08.2012 101,1 MHz – Bratislava – Dúbravka, 24.04.2014 93,3 MHz – Bratislava – Ružinov, 20.12.2017 94,9 MHz - Bratislava - Devínska Nová Ves, [plánovaný] *V pláne aj vysielač Bratislava – Staré Mesto *SUPERádio ukončilo 16.02.2014 vysielanie a od 17.02.2014 vysiela ako Rádio VIVA METROPOL *Rádio VIVA METROPOL zmenilo od 05.06.2017 názov na Rádio VIVA
Rádio JAZZ Rádio AKTUAL Rádio ROCKOVÁ REPUBLIKA	31.12.2012	106,1 MHz – Bratislava – Dúbravka, 31.12.2012 92,6 MHz – Bratislava – Petržalka, 27.06.2013 106,4 MHz – Čadca, 31.08.2014 106,3 MHz – Martin, 31.08.2014 106,5 MHz – Žilina, 31.08.2014 98,0 MHz – Ružomberok, 01.09.2014 106,4 MHz - Nové Mesto nad Váhom, 09.09.2014 90,1 MHz – Bratislava, 09.10.2014 88,6 MHz – Banská Bystrica, 20.01.2015 96,7 MHz – Liptovský Mikuláš, 20.01.2015 95,3 MHz – Rožňava, 17.06.2015 107,7 MHz – Košice, 21.08.2015 106,2 MHz – Trnava, 14.07.2016 107,5 MHz – Prešov, 15.07.2016 106,4 MHz – Prievidza, 19.07.2016 91,0 MHz – Poprad, 09.08.2016 107,7 MHz – Dolný Kubín, 08.09.2016 95,0 MHz – Trenčín, 03.11.2016 98,5 MHz – Tvrdošín, 15.12.2016 104,1 MHz – Nitra, 20.12.2016 103,9 MHz – Spišská Nová Ves, 07/2017 100,7 MHz – Zvolen, 10.04.2018 100,6 MHz – Levice, 18.04.2018 98,3 MHz – Dunajská Streda, 20.06.2018 104,4 MHz - Michalovce, [plánovaný] 91,1 MHz – Rimavská Sobota, [plánovaný] *Od 01.06.2018 vysiela na frekvenciách Rádia AKTUAL nová stanica Rádio JAZZ. *Od 15.05.2017 vysiela na frekvenciách Rádia ROCKOVÁ REPUBLIKA nová stanica Rádio AKTUAL. *Vysielanie stanice Rádio ROCKOVÁ REPUBLIKA pokračuje naďalej prostredníctvom T-DAB+.
Rádio SEVER	01.03.2013	94,5 MHz – Žilina, 01.03.2013 [skúšobne 28.02.2013] *Rádio SEVER ukončilo vysielanie 28.09.2015
Rádio MODRA	01.10.2013	106,1 MHz – Modra, 01.10.2013 [skúšobne 05.09.2013]
Rádio REBECA	07.10.2013	99,6 MHz - Martin, 07.10.2013 [skúšobne 05.10.2013] 88,6 MHz – Žilina, 26.05.2015 [skúšobne 25.05.2015] 99,8 MHz – Liptovský Mikuláš (Ružomberok), 16.12.2017 89,0 MHz – Dolný Kubín, 29.12.2017
Rádio PLUS	01.07.2014	105,9 MHz - Nitra, 01.07.2014
Rádio VLNA [INFO Rádio]	13.01.2015	101,8 MHz - Bratislava, 13.01.2015 105,1 MHz – Banská Štiavnica, 04/2015 105,8 MHz – Prešov, 04/2015 105,5 MHz – Trenčín, 04/2015 92,7 MHz - Žilina, 04/2015 104,8 MHz – Poprad, 23.04.2015 101,4 MHz - Rožňava, 30.04.2015  91,1 MHz – Ružomberok, 30.04.2015 96,1 MHz - Nitra, 26.05.2015 106,6 MHz – Banská Bystrica, 27.05.2015 95,7 MHz – Košice - Heringeš, 27.05.2015 88,5 MHz – Snina, 28.05.2015  96,0 MHz – Lučenec, 28.05.2015 106,7 MHz – Rimavská Sobota, 08.07.2015 92,0 MHz – Žiar nad Hronom, 13.07.2015 90,7 MHz – Trstená na Orave/Námestovo, 22.07.2015 87,9 MHz – Dolný Kubín, 23.07.2015 92,9 MHz – Prievidza, 27.07.2015 91,1 MHz - Brezno, 30.07.2015 99,6 MHz – Čadca, 06.08.2015 107,0 MHz – Dobšiná, 11.08.2015 90,0 MHz – Medzilaborce, 11.08.2015 92,4 MHz – Stropkov, 18.08.2015 95,6 MHz – Bardejov, 20.08.2015 104,9 MHz – Martin, 20.08.2015 99,0 MHz – Michalovce, 25.08.2015 92,8 MHz – Ružomberok - Mních, 25.08.2015 88,1 MHz – Košice – Rákoš, 09.10.2015 –neskôr presunutý do lokality Turňa nad Bodvou *Rádio VLNA začalo vysielať na pôvodných frekvenciách Rádia VIVA. *Na frekvenciách Rádia VIVA malo pôvodne začať vysielať INFO Rádio.
Rádio ROMA	03.07.2017	97,2 MHz – Prešov, 03.07.2017 99,4 MHz – Banská Bystrica, 01.12.2017
TRNAVSKÉ Rádio	17.11.2017	103,9 MHz – Trnava, 17.11.2017
Rádio ŠÍRAVA	01.10.2018	89,7 MHz – Michalovce, 01.10.2018 [skúšobne 07/2018] – 18.05.2019 *Odňatie licencie a frekvencie 04/2019 *Rádio ŠÍRAVA ukončilo 18.05.2019 vysielanie.
Rádio PORTUS	2019	88,2 MHz – Námestovo 88,2 MHz – Žilina
Rádio MÁRIA	2019	90,5 MHz - Rožňava

Zoznam uvádzania rozhlasových vysielačov RTVS do prevádzky je uvedený na konci Histórie vysielačov v 7. podstránke.

- TV analóg -

Stanica	Začiatok vysielania	Prvá a ďalšie kanály - Lokalita/región, Začiatok vysielania od - do, Zmeny/Zánik
TV REDUTA	16.10.1994	26. TV kanál – Spišská Nová Ves, 09.07.2003 - 2012
DCTV [DANUBIUS CABLE TELEVISION]	16.01.1995	50. TV kanál – Bratislava, 16.01.1995 - 16.05.1995 + Satelit *Televízia DCTV ukončila vysielanie 16.05.1995
CITY TV	2. polovica 90. rokov	50. TV kanál – Bratislava - ? *CITY TV začala a ukončila vysielanie v 2. polovici 90. rokov 20. storočia.
TV SEVER I	18.02.1995	52. TV kanál - Žilina, 18.02.1995 - 04/1996 *Televízia SEVER ukončila vysielanie 04/1996
VTV [VAŠA TELEVÍZIA]	22.04.1995	Satelit, 05/1995 *Televízia VTV ukončila vysielanie 05.02.2000
TV NAŠA [I] [+ TV JOJ]	02.05.1996	27. TV kanál – Košice, 02.05.1996 - 2000 *Kanál pridelený v roku 2000 TV Global/TV Joj
RTV PRIEVIDZA [TV PRIEVIDZA] [VIDEONOVINY]	24.11.1995	46. TV kanál – Prievidza, 24.11.1995 - 2012
TV MARKÍZA [TA 3, OK 3, ÚPST]	31.08.1996	Prvé TV kanály od 31.08.1996: 44. TV kanál – Bratislava, do 02.06.2011 40. TV kanál – Trenčín, do 12.04.2011 49. TV kanál – Banská Bystrica, do 30.09.2011 43. TV kanál – Banská Štiavnica, do 05.05.2011 22. TV kanál – Ružomberok, do 24.03.2011 42. TV kanál – Poprad, do 31.08.2011 59. TV kanál – Košice, do 05.04.2011 Ďalšie TV kanály: 44. TV kanál – Žilina, 1998 - 17.05.2011 56. TV kanál – Martin, 1998 – 25.11.2010 51. TV kanál – Čadca, 1999 - ? 40. TV kanál – Krásno nad Kysucou, 1999 - ? 46. TV kanál – Námestovo, 11.04.2001 – 18.04.2011 48. TV kanál – Štúrovo, 15.03.2002 - 09.03.2011 57. TV kanál – Snina, 14.06.2002 - 02.05.2011 44. TV kanál – Stará Ľubovňa, 19.06.2002 - 13.06.2011 57. TV kanál – Rožňava, 19.11.2002 – 14.03.2011 45. TV kanál – Nitra, 15.12.2003 - 23.05.2011 44. TV kanál DVB-T TEST – Košice, 28.10.2004 - 31.12.2009 54. TV kanál – Borský Mikuláš, 31.10.2004 – 02.06.2011 59. TV kanál DVB-T TEST – Zvolen, 20.12.2004 - 22.12.2009 59. TV kanál DVB-T TEST – Banská Bystrica, 27.12.2004 - 22.12.2009 66. TV kanál DVB-T TEST – Bratislava - Technopol, 16.11.2005 - 22.12.2009 66. TV kanál DVB-T TEST – Bratislava - Kamzík, 22.12.2005 - 22.12.2009 44. TV kanál DVB-T TEST – Prešov, 08.02.2006 - 31.12.2009 66. TV kanál DVB-T TEST – Malacky, 01.03.2006 - 22.12.2009 27. TV kanál – Štúrovo, 09/2011 – 31.12.2011 [alternatívna frekvencia] 54. TV kanál – Bardejov, [plánovaný] -nezrealizované 45. TV kanál – Babie, [plánovaný] -nezrealizované 51. TV kanál – Zázrivá, [plánovaný] -nezrealizované + kanály na televíznych prevádzačoch 3. TV okruhu *V rokoch 1978 - 1990 vysielal na niektorých TV kanáloch 3. okruhu ÚPST - Ústredný program Sovietskej televízie. *Od 14.05.1990 do 05.06.1991 vysielala na niektorých TV kanáloch 3. okruhu stanica OK 3. *Od 06.06.1991 do 30.09.1992 vysielala na niektorých TV kanáloch 3. okruhu stanica pod názvom TA 3. *Stanica OK 3 bola prezentovaná ako ”OTEVŘENÝ KANÁL”. *Stanica TA 3 bola prezentovaná ako ”TATRY”, neskôr ako ”TELEVÍZNA ANTÉNA 3”. *Od 31.08.1996 využíva niektoré vysielače a TV kanály 3. TV okruhu TV Markíza.
TV DOLNÝ KUBÍN	1994	43. TV kanál – Dolný Kubín, 1994 - 1996 (?) *TV DOLNÝ KUBÍN ukončila vysielanie 1996 (?)
TV ŚTÚDIO NTT [Nižná, Trstená, Tvrdošín]	1994	33. TV kanál - Nižná na Orave, 1994 - 1999 (?) *TV ŠTÚDIO NTT ukončilo vysielanie 1999 (?)
MsTV KOMÁRNO [+ TV JOJ]	09.12.1996	53. TV kanál – Komárno, 09.12.1996 - 2012
TV TATRY [+ TV JOJ]	08.01.1997	50. TV kanál – Poprad, 08.01.1997 - 07/2002 *Televízia TATRY ukončila vysielanie 07/2002 *Licencia odňatá 08/2002
TV ŽILINA I [+ TV JOJ]	11.08.1997	40. TV kanál – Žilina, 11.08.1997 - 2002 55. TV kanál – Žilina - Dubeň, 21.01.2002 - 2002 *Licencia odňatá 30.04.2002 *Televízia ŽILINA ukončila vysielanie 2002
TV PÚCHOV	05.03.1998	51. TV kanál – Púchov, 05.03.1998 - 2012
TV VEGA	24.07.1998	52. TV kanál – Prešov, 24.07.1998 - 09/2003 *Televízia VEGA ukončila vysielanie 09/2003
KTV - TV KYSUCE [+ TV JOJ]	30.10.1998	55. TV kanál – Čadca, 30.10.1998 – 31.12.2012
TV JOJ [TV GLOBAL]	25.03.2000	Prvé TV kanály od 25.03.2000: 27. TV kanál – Košice, do 12/2011 52. TV kanál – Brezno, do 12/2011 52. TV kanál – Prešov, do 12/2011 50. TV kanál – Poprad, do 12/2011 40. TV kanál – Žilina -neskôr bolo na tomto kanáli ukončené vysielanie TV Joj 55. TV kanál – Čadca, do 12/2011 53. TV kanál – Komárno –neskôr sa na tomto kanáli, ktorý patrí MsTV Komárno prestalo šíriť vysielanie TV Joj Ďalšie TV kanály: 44. TV kanál – Rožňava, 18.11.2000 - 12/2011 55. TV kanál – Považská Bystrica, 21.11.2000 - 12/2011 41. TV kanál – Rimavská Sobota, 05.01.2001 - 12/2011 55. TV kanál – Žilina - Dubeň, 21.01.2002 - 12/2011 50. TV kanál – Bratislava, 01.02.2002 – 02.06.2011 52. TV kanál – Žilina - Krížava, 01.02.2002 - 02.05.2011 52. TV kanál – Banská Štiavnica, 01.02.2002 - 05.05.2011 51. TV kanál – Hlohovec, 19.07.2002 - 12/2011 43. TV kanál – Dolný Kubín, 20.09.2002 - 12/2011 49. TV kanál – Vranov nad Topľou, 01.10.2002 - 12/2011 32. TV kanál – Bardejov, 11.03.2003 - 11/2011 58. TV kanál – Spišská Nová Ves, 15.03.2003 - 12/2011 44. TV kanál - Liptovský Mikuláš, 18.03.2003 - 12/2011 45. TV kanál - Ružomberok, 21.03.2003 - 19.12.2006 - presun na kótu Mních a zmena na 40. kanál 50. TV kanál - Poprad, 25.03.2003 - 12/2011 34. TV kanál - Kežmarok, 28.03.2003 - 12/2011 41. TV kanál - Topoľčany, 10.04.2003 - 12/2011 56. TV kanál - Moldava nad Bodvou, 10.04.2003 - 12/2011 31. TV kanál - Lipany, 17.04.2003 - 02.08.2007 - presun na kótu Hanigovce Ľutina - Michalka - GSM Orange 21. TV kanál - Stropkov, 30.05.2003 - 12/2011 57. TV kanál – Trenčín, 01.09.2003 – 26.04.2011 - 12/2011 38. TV kanál – Uhrovec, 08.11.2003 - 12/2011 32. TV kanál – Snina, 28.01.2004 - 12/2011 28. TV kanál – Medzilaborce, 29.04.2004 - 12/2011 33. TV kanál – Nové Zámky, 19.05.2004 - 12/2011 49. TV kanál – Stará Ľubovňa, 08/2004 - 12/2011 37. TV kanál – Detva, 22.10.2004 - 12/2011 44. TV kanál DVB-T TEST – Košice, 28.10.2004 - 31.12.2009 27. TV kanál – Michalovce, 08.11.2004 - 12/2011 29. TV kanál – Kremnica, 11.11.2004 - 12/2011 55. TV kanál – Žiar nad Hronom, 18.11.2004 - 12/2011 43. TV kanál – Babie, 11/2004 - 12/2011 46. TV kanál – Veľký Krtíš, 07.12.2004 - 29.10.2010 59. TV kanál DVB-T TEST – Zvolen, 20.12.2004 - 22.12.2009 59. TV kanál DVB-T TEST – Banská Bystrica, 27.12.2004 - 22.12.2009 34. TV kanál – Hriňová, 11.01.2005 - 12/2011 55. TV kanál – Zvolen, 26.02.2005 - 12/2011 56. TV kanál – Lučenec, 11.05.2005 - 12/2011 57. TV kanál – Námestovo, 06.08.2005 - 12/2011 38. TV kanál – Fiľakovo, 09.08.2005 - 12/2011 28. TV kanál – Banská Bystrica, 12.08.2005 - 12/2011 40. TV kanál – Dobroč, 17.08.2005 - 12/2011 46. TV kanál – Žarnovica, 18.08.2005 - 12/2011 30. TV kanál – Skalica, 30.08.2005 - 12/2011 30. TV kanál – Senica, 30.08.2005 - 12/2011 56. TV kanál - Jovsa - Zálužice, 07.09.2005 - 12/2011 41. TV kanál – Podbrezová, 09.09.2005 - 12/2011 34. TV kanál – Kokava nad Rimavicou, 05.10.2005 - 12/2011 34. TV kanál – Kružlovská Huta, 05.10.2005 - 12/2011 50. TV kanál – Dobšiná, 06.10.2005 - 12/2011 34. TV kanál – Plešivec, 06.10.2005 - 12/2011 27. TV kanál – Staré Hory - Donovaly, 07.10.2005 - 12/2011 41. TV kanál – Topoľčianky, 07.10.2005 - 12/2011 38. TV kanál – Nižná Slaná, 10.10.2005 - 12/2011 39. TV kanál – Šarišské Michaľany, 12.10.2005 - 12/2011 66. TV kanál DVB-T TEST – Bratislava - Technopol, 16.11.2005 - 22.12.2009 32. TV kanál – Bystré, 18.11.2005 - 12/2011 46. TV kanál – Slovenská Ľupča, 20.12.2005 - 12/2011 66. TV kanál DVB-T TEST – Bratislava - Kamzík, 22.12.2005 - 22.12.2009 44. TV kanál DVB-T TEST – Prešov, 08.02.2006 - 31.12.2009 66. TV kanál DVB-T TEST – Malacky, 01.03.2006 - 22.12.2009 55. TV kanál – Nová Baňa, 09.08.2006 - 12/2011 34. TV kanál – Štúrovo, 2006 - 12/2011 40. TV kanál – Ružomberok - Mních, 20.12.2006 - presun z kóty Ružomberok - mesto - 12/2011 31. TV kanál – Lipany - Hanigovce – Ľutina - Michalka - GSM Orange, 03.08.2007 - presun z Lipian z SOU poľnohospodárske - 12/2011 44. TV kanál – Čierny Balog, [plánovaný] -nezrealizované 37. TV kanál – Hnúšťa, [plánovaný] -nezrealizované 27. TV kanál – Gelnica, [plánovaný] -nezrealizované 52. TV kanál – Krompachy, [plánovaný] -nezrealizované 34. TV kanál – Kurimka, [plánovaný] -nezrealizované 59. TV kanál – Levice, [plánovaný] -nezrealizované 45. TV kanál – Levoča, [plánovaný] -nezrealizované 33. TV kanál – Nižná nad Oravou, [plánovaný] -nezrealizované 45. TV kanál – Zázrivá, [plánovaný] -nezrealizované *Projekt TV GLOBAL vznikol zlúčením mestských a lokálnych televízií 25.03.2000 *Do 01.03.2002 pod názvom TV GLOBAL *Od 02.03.2002 zmena názvu na TV JOJ *Analógové vysielače označené 12/2011 boli vypnuté k 01.12.2011, prip. 31.12.2011, niektoré ukončili vysielanie už počas novembra 2011.
TV SEVER II	01.04.2000	52. TV kanál – Žilina, 01.04.2000 - 06/2000 *Televízia SEVER ukončila vysielanie 06/2000 *Licencia odňatá 31.12.2000
TV LUNA	10/2000	33. TV kanál - Nižná na Orave, 10/2000 - 24.09.2001 50. TV kanál – Košice, 08.01.2000 - 24.09.2001 *Televízia LUNA ukončila vysielanie 24.09.2001
TV LOCALL [+ TV JOJ] [+ TV MUSIC BOX]	05.01.2001	41. TV kanál – Rimavská Sobota, 05.01.2001 - 2012 52. TV kanál – Lučenec, ? - ?
TA3	17.09.2001	Satelit, 17.09.2001 66. TV kanál DVB-T TEST – Bratislava – Technopol, 16.11.2005 - 22.12.2009 66. TV kanál DVB-T TEST – Bratislava - Kamzík, 22.12.2005 - 22.12.2009 39. TV kanál – Bratislava, 16.02.2006 – 08/2012 66. TV kanál DVB-T TEST – Malacky, 01.03.2006 - 22.12.2009 44. TV kanál DVB-T TEST – Košice, 19.06.2006 - 31.12.2009 44. TV kanál DVB-T TEST – Prešov, 19.06.2006 - 31.12.2009 *Stanica TA3 mala pôvodne začať vysielať až 23.09.2001, pre udalosti v USA sa začalo vysielanie o týždeň skôr.
MsTV TRENČÍN	09/2001	60. TV kanál – Trenčín, 09/2001 - 2012 60. TV kanál – Púchov, [plánovaný] -nezrealizované
TV POPRAD	08.10.2001	55. TV kanál – Poprad – Veľká, 08.10.2001 - 2006 52. TV kanál – Poprad – Dubina, 2006 - 28.05.2011 *V roku 2006 ukončenie vysielania na 55. TV kanáli
TV PEZINOK	12.10.2002	55. TV kanál – Pezinok, 12.10.2002 - 2012
MTT TRNAVA	10/2002	53. TV kanál – Trnava, 10/2002 – 31.12.2012
RTV BANSKÁ BYSTRICA	10/2002	51. TV kanál – Banská Bystrica, 10/2002 - 23.09.2008 *Televízia RTV ukončila vysielanie 23.09.2008
TV SEN SENICA	11/2002	48. TV kanál – Senica, 11/2002 - 2012
TV B52 [+ TV JOJ]	11/2002	49. TV kanál – Vranov nad Topľou, 11/2002 - 2012
TV MUSIC BOX	01.12.2002	50. TV kanál – Košice, 01.11.2004 - 2012
TV 56 [TV PATRIOT] [TV ŽILINA II] [ŽILINSKÁ TV]	02/2003	55. TV kanál – Žilina, 02/2003 - 2012 *Do 06/2006 pod názvom ŽILINSKÁ Televízia *Od 06/2006 zmena názvu na Televízia PATRIOT *Od roku 2009 obnovené vysielanie ŽILINSKEJ Televízie *V roku 2012 zmena názvu ŽILINSKEJ Televízie na TV 56. *31.07.2012 ukončila Televízia PATRIOT vysielania *01.01.2013 ukončenie vysielania TV 56
TV NOVÉ ZÁMKY [NZ TV]	01.05.2003	52. TV kanál – Nové Zámky, 01.05.2003 – 31.12.2012
TV SKALICA	2000	32. TV kanál – Skalica, 09/2003 - 2012
BTV - TV BARDEJOV [+ TV MUSIC BOX]	11/2003	24. TV kanál – Bardejov, 11/2003 – 31.12.2012
TV NAŠA [II] [+ TV MUSIC BOX]	01.11.2004	50. TV kanál – Košice, 01.11.2004 - 2012
TV BABIE [+ TV JOJ]	11/2004	43. TV kanál – Babie, 11/2004 - ?
TV HRONKA [AZTV INFO BANSKÁ BYSTRICA]	20.12.2004	59. TV kanál DVB-T TEST – Zvolen, 20.12.2004 - 22.12.2009 59. TV kanál DVB-T TEST – Banská Bystrica, 27.12.2004 - 22.12.2009 66. TV kanál DVB-T TEST – Bratislava - Kamzík, 2006 - 16.10.2007 66. TV kanál DVB-T TEST – Bratislava - Technopol, 2006 - 16.10.2007 66. TV kanál DVB-T TEST – Malacky, 2006 - 16.10.2007 44. TV kanál DVB-T TEST – Košice, 12/2006, [plánovaný] -nezrealizované 44. TV kanál DVB-T TEST – Prešov, 12/2006, [plánovaný] -nezrealizované *Televízia AZTV INFO ukončila vysielanie 2010 a zmenila názov na TV HRONKA
TELEPRIOR	2005	33. TV kanál – Košice, 2005 - 2012
TV MYJAVA	1998	30. TV kanál – Myjava, 2005 - 2012
TV LIPTOV	28.10.2005	60. TV kanál – Liptovský Mikuláš, 28.10.2005 - 31.12.2011
TV ŠTÚROVO [+ TV JOJ]	2001	34. TV kanál – Štúrovo, 2006 - 2012
TV WYWAR	05/2006	23. TV kanál – Holíč, 05/2006 - 2011
TV KARPATY	10/2006	48. TV kanál – Piešťany, 10/2006 - 30.06.2011
TV 13 – TV BBSK	24.09.2008	51. TV kanál – Banská Bystrica, 24.09.2008 - 16.03.2011

Zoznam uvádzania vysielačov Slovenskej televízie do prevádzky je uvedený v strede Histórie vysielačov v 3. podstránke.

HISTÓRIA ČESKOSLOVENSKÝCH TV A FM/VKV VYSIELAČOV A TVp

01/2019 www.power.szm.sk walter.giba@post.sk

Prvý TV program

História televízneho vysielania na Slovensku začína 3. novembra 1956. V bratislavskom PKO bolo všetko pripravené k vysielaniu prvého televízneho programu. V slávnostnom programe k 30. výročiu rozhlasového vysielania na Slovensku a pri príležitosti otvorenia televízneho vysielania vystúpil Slovenský ľudový umelecký kolektív. Po prvý raz sa na niekoľko sto televízoroch objavil slovenský program.

Prvý televízny vysielač v ČSSR v Prahe využil na vysielanie vežu rozhlasu na Petříne, ďalšie TV vysielače v Ostrave a neskôr v Bratislave na Kamzíku sa budovali už s vlastnou vežou.

Za zmienku stojí rekordný termín výstavby vysielača na Kamzíku. Práce začali 6. novembra 1955 a už v auguste 1956 sa pokusne vysielalo z náhradnej antény, teda ani nie za jeden rok. Výstavba celého strediska, v ktorom boli aj štúdiové priestory, trvala iba 2 roky.

Vysielacie zariadenie pozostávalo z vysielača typu TV 10/4 kW, ktorý vyrobili a namontovali pracovníci n. p. Tesla Hloubětín a anténneho systému, umiestneného na 110 m vysokom priehradovom stožiari. Bol to prvý základný televízny vysielač veľkého výkonu a dosahu na Slovensku. Pracoval na 2. kanáli I. TV pásma bez rezervy.

A prví koncesionári? V januári 1956 ich bolo 22, vo februári 28, v marci 37, v novembri, keď sa začalo s vysielaním, presne 500. Prvé televízne obrazovky mali rozmer 10 x 15 cm.

Prvý televízny prenos z veľkej sály Parku kultúry a oddychu na dunajskom nábreží postavil technikov pred vážny problém. Reportážne radioreleové zariadenie RM 12, ktorým sa prenášal televízny obraz medzi PKO a vysielačom na Kamzíku, bolo schopné funkcie iba pri priamej viditeľnosti na retranslačnú kabínu na stožiari vysielača z miesta prenosu. Bolo potrebné „vymyslieť“ káblové prepojenie až na neďaleký vysokoškolský internát Lafranconi a odtiaľ už pokračoval signál vzdušnou trasou na vysielač. Bol to snáď prvý káblový prenos TV signálu u nás. Na Kamzíku bolo rušno už od rána. Do skúšobnej prevádzky sa odovzdával televízny vysielač, ktorý ešte skôr, ako začal plniť svoju úlohu, sa stal novou dominantou mesta. Len málokto zo zvedavcov, ktorí si ju prišli pozrieť z blízka, aby tak vychutnali jej skutočnú veľkosť, si vedel predstaviť zariadenia v jeho útrobách, zložitosť a množstvo zariadení v jednoposchodovom objekte vysielača a štúdia. Aj vysielacie zariadenia, podobne ako celá vtedajšia televízna technika, vznikli v našich podnienkach, v Československu.

Prvé programy boli vysielané v stredu a v sobotu. Program si pripravovalo TV štúdio Bratislava samo, vtedy ešte neexistovalo retranslačné spojenie s Prahou.

Už po dvoch týždňoch mohli diváci vidieť prvý dramatický program - priamy prenos zo Slovenského národného divadla. Televízia vstúpila do nášho každodenného života. Záujem o príjem televízneho signálu rástol veľmi rýchlo, omnoho rýchlejšie než stavba ďalších základných vysielačov. Tento záujem vyburcoval aj pracovníkov Zväzarmu k tomu, aby „vstúpili aj do televíznych pásiem“. ZO Zväzarmu vyvinuli veľkú aktivitu v časoch budovania televízie, najmä budovaním vysielačov miestneho a oblastného významu. Touto formou postavili zväzarmovci v r. 1957 televízny vysielač v Prešove na mestskej vodárni. O rok neskôr to boli amatérske vysielače malého výkonu na Lomnickom štíte, Veľkej Javorine a Polome pri Žiline. Tieto boli potom nahradzované postupne profesionálnymi výrobkami.

V poradí druhý TV vysielač na Slovensku bol vybudovaný na Krížnej v pohorí Veľká Fatra a začal vysielať 28. augusta 1958 s výkonom 800 W. Bol zakúpený v Brne na výstave. Pôvodne bol vysielač vyrobený na I. TV pásmo, naši pracovníci ho prebudovali na III. TV pásmo. Obrazová a zvuková modulácia bola získaná z priameho príjmu pomocou špeciálneho prijímača (ballempfang) z vysielača Bratislava. Neskôr sa vybudovala rádioreléová trasa zariadením DT 11 z Bratislavy cez Veľkú Javorinu. Touto trasou bol zprvu modulovaný aj nový TV vysielač na Suchej hore, resp. pokračovala ďalej smerom na Lomnický štít a do Prešova. Definitívny vysielač Banská Bystrica bol vybudovaný na Suchej hore pri Kremnici. Vysielač bol uvedený do prevádzky 28. októbra 1960 a nahradil TV vysielač na Krížnej. Vysielač vyrobili a namontovali pracovníci n. p. Tesla Hloubětín s výkonom 10/4 kW, vysielal v III. TV pásme na 7. kanáli. Anténový systém bol umiestnený na 300 m oceľovom rúrovom stožiari.

V lete 1961 silná víchrica uchytila celú strechu budovy vysielača a rozmetala ju po hrebeni. Ani nie za rok, v roku 1962, na vrchole stožiara na anténnom nástavci vznikla silná námraza. Anténový nástavec o hmotnosti vyše 7 ton nevydržal nápor vetra a spadol z 300 m výšky v blízkosti objektu vysielača. Celé veľké územie stredného Slovenska ostalo bez televízneho signálu. Vysielaním z náhradného vysielača z retlanslačnej kabíny bol zabezpečený príjem aspoň v Banskej Bystrici a jej okolí.

Vybudovaním nového anténového systému sa nedosiahlo presne pôvodné pokrytie televíznym signálom a tak pri potrebe zrušiť dočasne budované prevádzače bolo potrebné často vynaložiť veľa energie ešte aj na prekonanie lokálnych záujmov.

Vysielanie v horskom členitom prostredí nám pripravilo často ťažké situácie. Ich riešenie tiež patrí k histórii a rozprávaniu o tom, ako sa rodili rádiokomunikácie...

V poradí tretí základný TV vysielač na Slovensku - Košice o výkone 10/4 kW bol uvedený do prevádzky 24. februára 1961 na Dubníku pri Prešove. Vysielač vysielal v III. TV pásme na 6 kanáli s vertikálnou polarizáciou antény. Doprava modulácie pre tento vysielač bola v začiatku vysielania zabezpečená mobilným rr zariadením TM 110 cez Lomnický štít. Neskoršie rr trasou DT 11, ktorá už bola namontovaná do objektov retranslačných veží severnej magistrály Bratislava - Košice. Zvuková modulácia sa dopravovala na vysielač inkurantným zariadením DMG 5 (Michal) z Vranova na Dubník. V roku 1962, dňa 5. februára, začalo prevádzku štúdio Košice. Prenos signálu z Košíc na Dubník sa uskutočňoval po provizórnej rr trase TV štúdio - Botanická záhrada v Košiciach zariadením DT 11.

Vybudované základné vysielače Banská Bystrica a Košice nemohli vzhľadom na členitosť terénu pokryť podtatranskú oblasť, Zamagurie a Gemer. Rozhodlo sa pre túto oblasť vybudovať na Kráľovej holi doplnkový vysielač Poprad. Obtiažnosť výstavby v extrémnych poveternostných podmienkach neumožňovala započať vysielania podľa plánu v prevádzkovej budove, ale len z provizórneho objektu drevenej chatky. S prevádzkou sa započalo v októbri 1961 s vysielačom o výkone 800 W, ktorý vyrobili pracovníci Správy rádiokomunikácií s použitím dielov a súčiastok z vysielača Krížna, ktorý bol po výstavbe TV vysielača na Suchej hore nepotrebný. Ešte v decembri roku 1961 bol vysielač premiestnený do prevádzkovej budovy, kde bola stavebne dokončená len jedna miestnosť. Neskôr pridaním koncového stupňa sa zvýšil výkon vysielača na cca dvojnásobok. Zariadenia vysielača a rr trasy boli na Kráľovu hoľu dopravované vďaka šumiackym občanom konskými poťahmi. Pre dovoz stavebného materiálu bola z Nižného sedla na Kráľovu hoľu vybudovaná lanovka. Vysielač vysielal v II. TV pásme na 5. kanáli s vertikálnou polarizáciou antény. Energetické zabezpečenie tohto vysielača malo byť podľa projektu riešené vzdušnou 22 kV linkou z obce Šumiac. Ešte pred jej uvedením do prevádzky bolo vedenie v úseku Vyšné Sedlo - Kráľova hoľa v dĺžke asi 2 km silnou námrazou úplne zdemolované. Doprava elektrickej energie bola potom zabezpečená provizórnym nn kábelovým vedením. Práce na budovaní tohto najvyššie umiestneného vysielača v republike v nadmorskej výške 1 940 m n. m. prebiehali dlho. Stavebná sezóna tu trvá iba od mája do septembra, doprava materiálu bola vyriešená budovaním provizórnej cesty, ktorá bola zjazdná len výkonnými terénnymi vozidlami do najbližšej búrky, resp. zimy. Potom potrebovala opäť opravu. Vysoké tyče značili cestu od Vyšného sedla až po vrchol, ktorá bola mnohokrát skúškou orientačných schopností a fyzických síl. Roky preverili snáď aj všetky typy dopravných prostriedkov a všetky kategória ich vodičov, starých i mladých.

Pre dokrytie ďalších oblastí Slovenska signálom 1. TV programu boli v roku 1961 vybudované vykrývacie vysielače o výkone cca 100 W dovozom vysielačov typu TRSA zo Sovietského zväzu. Jednalo sa o vysielače na Veľkej Javorine pri Novom Meste nad Váhom, ktorý vysielal na 12. kanáli, Modrý Kameň s prevodom kmitočtu 7/12 od 1. augusta 1961 a Polom pri Žiline od 14. augusta 1961. Vybudovanie siete základných, časti doplnkových a časti vykrývacích vysielačov 1. programu poskytovalo možnosti využitia primárneho signálu pre budovanie televíznych prevádzačov (TVP).

Prvý TVP bol vybudovaný a uvedený do prevádzky dňa 7. júna 1961 v Martine. Ešte v tom istom roku bolo vybudovaných ďalších 6 kusov v Istebnom, Čadci, Hornom Srní, Banskej Štiavnici, Brezovej pod Bradlom a v Kremnici. Koncom roku 1962 bolo na Slovensku v prevádzke už 43 TVP 1. programu. Kým zo základného vysielača Bratislava bolo začiatkom vysielania pokryté cca 37 % obyvateľstva, v roku 1965 bolo pokryté už cca 70 % obyvateľstva a územia. Tento podstatný nárast sa dosiahol z 3 základných vysielačov, 1 doplnkového vysielača a 109 TVP.

Schválením Zákona o telekomunikáciach č. 110/64 Zb. sa skončila výstavba a prevádzka amatérskych televíznych vysielacích zariadení. V histórii budovania 1. TV programu na Slovensku predstavuje výstavba siete televíznych prevádzačov osobitnú kapitolu. TVP sa budovali ako súčasť celoštátnej československej vysielacej siete 1. programu. Technicky to znamenalo a umožňovalo stavať TVP na tých lokalitách, kde bol najvhodnejší primárny signál. Tak sa stalo, že vysielače na Slovensku pokrývali časti územia Moravy a naopak, signál z vysielača Ostrava slúžil pre prevádzače v Ružomberku na Kalvárii, resp. na Lomnickom štíte.

Situáciu naviac komplikovala aj tá skutočnosť, že „hlad“ po televízii, nátlak národných výborov a spoločenských organizácií, nás často nútil stavať prevádzače tam, kde mali vysielať vykrývacie vysielače až neskôr, t. j. v oblastich mimo uvažovaného pokrytia z už prevádzkových vysielačov. Tak sa budoval prevádzač v Istebnom na signál z vysielača Bratislava.

Absencia nominálnych výkonov vysielačov v susedných štátoch dočasne umnožnila takéto extravagancie, čo potom výrazne komplikovalo situáciu pri realizácii definitívneho riešenia. Malo to za následok často zmenu prijímaného kanálu v „zabehanej oblasti“, sprevádzanú zmenou prijímacích antén, rekonštrukciou STA, potrebu doplnenia kanálových vodičov, atď.

Po vybudovaní siete základných vysielačov boli v rokoch 1964 - 1966 vykonané rozsiahlejšie merania pokrytia a následne spracované komplexné materiály o možnostiach a potrebách dokrytia šírenia pomocou TVP. Výstavbu TVP bolo potrebné orientovať racionálnejším smerom. Doterajší spôsob budovania murovaných domčekov 2 x 2 m, veľkých betónových blokov nekotvených priehradových stožiarov, kládli v horských podmienkach vysoké nároky na dodávateľov a na dopravu materiálu na stavenisko. Toto malo priamy dopad na realizačné náklady stavieb. Bolo jasné, že je potrebné znížiť podiel mokrých procesov a prepravy konštrukcií veľkých hmotnosí na výstavbe TVP. Vzniká kotvený, rúrový typ stožiara s oplechovaným domčekom pre ukončenie elektrickej prípojky a montáž technologického zariadenia. Vzniká typová projektová úloha a jednostupňové projekty. Ťažisko investičnej prípravy, výroby a výstavby sa presúva na náš montážny závod (ŠÚM), ktorý okrem toho musel zvládnuť výrobu prijímacích a vysielacích antén, deliacich hláv, konektorov, zosilňovačov, špeciálnych filtrov atď. Bol to tiež kus poctivej práce, previerka remeselného fortiela robotníkov. Takto sa podarilo podstatne urýchliť postup výstavby TVP 1. programu na Slovensku.

Bolo potrebné vyvinúť nový typ televízneho prevádzača, jednoduchšej konštrukcie, založenej na zámennosti jednotlivých modulov, pri súčasnom zvýšení celkovej prevádzkovej spoľahlivosti zariadenia. Pracovníci n. p. Tesla Orava to dokázali.

Budovanie vysielacej siete 1. TV programu pokračovalo dokončením doplnkového vysielača Žilina na Krížave pri Martine, kde sa 23. januára 1970 slávnostne začína vysielanie novým moderným zariadením Tesla ZÓNA 2 x 2,5 kW, schopným prenášať aj signál farebnej televízie. Snáď to platí v dobrom slova zmysle, že niekedy je výhodné byť aj posledným.

Pokrytie územia v roku 1970 dosahuje 87 %, obyvateľstva 82 % a je v prevádzke cca polovica siete televíznych prevádzačov. Na Slovensku dosahuje počet koncesionárov 715 374 (z dnešných 1,190 mil. koncesionárov).

V začiatkoch vysielania nás fascinovalo, že televízia umožňuje vidieť ďalej, ako vidí ľudské oko, obdivovali sme novú a zložitú techniku, dychtivo sme sledovali aktuálne prenosy z celého sveta, ba aj z mesiaca. Časom sa televízia stala samozrejmosťou nielen pre mladých, ale aj pre skôr narodených.

Veľkou udalosťou bola príprava prvého vysielania televízneho signálu v Československu vo farbách, ktoré sa uskutočnilo z Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách vo februári 1970. Bola to súčasne príprava na vysielanie 2. TV programu vo IV. televíznom pásme. Nadviazalo sa na počiatočné pokusy vysielania na IV. TV pásme u nás, ktoré sa uskutočnili v Bratislave z budovy ÚPB na Gottwaldovom námestí, kde na streche bola namontovaná štrbinová anténa a použilo sa atypické vysielacie zariadenie malého výkonu. Výsledkom z tohto vysielania boli vyhodnocované skôr subjektívnymi metódami pre nedostatok meracích prístrojov. Získali sa však prvé poznatky zo šírenia signálu v podmienkach hustej zástavby veľkých miest.

Vzhľadom na to, že pre prenos farebného signálu nevyhovovali vysielače 1. TV programu v Bratislave, ani ďalšie už existujúce základné vysielače, bolo potrebné pripraviť podmienky pre farebný prenos a vysielanie komplexne. Pre mesto Bratislava bol dovezený dočasný vysielač o výkone 2 kW fy Rohde a Schwarz, ktorý vysielal na 27 kanáli. Vysielač 1. TV programu Žilina na Krížave, budovaný v januári 1970, bol už schopný prenášať farebný signál. Bolo preto potrebné vykonať úpravy na vysielačoch Banská Bystrica a Košice. Boli to začiatky tzv. „kolorifikácie“, v rámci ktorej sa vytvárali podmienky k širokému nástupu farebnej techniky. Nejednalo sa len o vysielacie zariadenia, videorozvody v objektoch, ale aj o rádioreléové príspevkové a distribučné trasy. Toto vysielanie dalo podnet započatiu výroby farebných televíznych príjímačov v Tesle Orava, dalo príležitosť pracovníkom Kovospracujúcich podnikov k teoretickej a praktickej príprave kádrov v servise farebných prijímačov a spoločných anténnych rozvodov aj vo IV. TV pásme.

Za účelom umožnenia sledovať prenosy z Vysokých Tatier vo farbe, boli dovezené francúzske televízne prijímače EMO v obmedzenom počte, resp. maďarský výrobca televíznych prijímačov VIDEOTON nám zapožičal 6 kusov farebných prijímačov.

Na Kráľovej holi bol namontovaný experimentálny vysielač malého výkonu, slúžiaci k vysielaniu farebného signálu počas MS vo Vyskokých Tatrách pre návštevníkov širšieho areálu Tatier.

Vytvorili sa tým predpoklady na overenie šírenia televízneho signálu vo IV. TV pásme v rovinných oblastiach Žitného ostrova, v podmienkach hustej zástavby veľkých miest, ako aj v silne členitom prostredí Nízkych a Vysokých Tatier.

Nový vysielač 1. programu Bratislava bol uvedený do prevádzky v novom objekte až v máji 1975 zariadením Tesla 2X FLÓRA 10/2. Tým bolo obnovené najstaršie televízne vysielacie zariadenie najväčšieho významu v sieti základných vysielačov, ktoré pokrývalo najväčší počet obyvateľov, avšak pracovalo bez rezervy. Stará veža a objekt vysielača postupne dosluhujú, postupne sa presťahovávajú všetky prevádzky do nových priestorov a po obnovení VKV vysielačov v novom objekte definitívne končí ich prevádzka. Nad Bratislavou boli dve dominanty až do 26. júna 1979, kedy sa uskutočnil odstrel konštrukcie starej veže. Starý objekt vysielača je v rozsiahlej rekonštrukcii, buduje sa tu Výpočtové stredisko SR Bratislava.

Postupne sa dokončili tie objekty, ktoré sa budovali ešte v rámci dostavby 1. programu, s perspektívou využiť ich v sieti základných vysielačov 2. TV programu. Tým bolo umožnené revidovať sieť televíznych prevádzačov, ktoré sa v ich dosahu dočasne prevádzkovali. Tieto vysielacie prostriedky boli už budované s ohľadom na farebné vysielanie, čím sa v mnohých oblastiach aj kvalitatívne zlepšili príjmové možnosti. Realizáciou nových úsekov distribučných trás sa dosiahlo, že všetky vysielače boli postupne modulované signálom z bratislavského štúdia čsl. Televízie. TVV Námestovo na Magurke nad Oravskou priehradou bolo uvedené do prevádzky v auguste 1975. Vysielač Zarat NTV I-II bol namontovnaá do typovej betónovej veže štvorcového pôdorysu, ktorá slúži aj ako nosič anténneho systému. Z hľadiska použitia posuvného debnenia to nebola novinka, nakoľko rádioreleové objekty pre severnú magistrálu boli vybudované rovnakou technológiou. Nové bolo jej štvorcové pôdorysné riešenie pri zväčšení pôdorysnej plochy, čo umožňovalo lepšie využitie priestorov jednotlivých podlaží. Okrem toho sa zvýšila požiarna bezpečnosť objektu situovaním vertikálnych komunikácií a výťahu do mimoprevádzkovej časti. Objekt je lepšie chránený aj pred vstupom nepovolaných osôb. Umiestnenie vysielačov na horných podlažiach umožnilo skrátiť výrazné dĺžky anténnych napájačov, nakoľko vysielacie antény sa montovali tesne nad strechou na krátky oceľový nosič. Tým sa dosahuje efektívne využitie výkonu vysielačov k pokrytiu územia nehľadiac na to, že sa ušetril ďalší náročný objekt na údržbu - anténny nosič. Napriek všetkým argumentom o racionálnom ponímaní prevádzkových a národohospodárskych potrieb nedošlo k rozšíreniu tohto typu objektu v našej vysielacej sieti. TVV Bardejov, vybudovaný na zborovskej Magure, bol uvedený do prevádzky v novembri 1975 s vysielačom poľskej výroby NTV I-II od fy Zarat.

TVV Ružomberok, vybudovaný nad priehradou Liptovská Mara na Úložisku, bol uvedený do prevádzky v máji 1976, tiež s vysielačom od fy Zarat.

TVV Trenčín - Nad Oborou, s ohľadom na potrebu umiestnenia aj základného vysielača 2. TV programu, mal byť vybudovaný rovnakou stavebnou technológiou ako Námestovo. Tu zase pre nejasnosť v možnostiach dovozu vysielača od fy Zarat bolo potrebné riešiť objekt pre priestorovo náročnejšie vysielače Tesla. Po vybudovaní objektu sa predsa namontovali „Zaraty“.

TVV Štúrovo bol budovaný v roku 1971 ako plne automatizovaný vysielač, štartovaný existenciou modulácie na prijímači. Vysielač Zarat NTV 006/03 pracoval bez obsluhy, bez zdvojenej energetickej prípojky a agregátu. Nebol vybavený ani zariadením elektrickej požiarnej signalizácie.

Využívaním nových typov vysielačov, pracujúcich so 100 % rezervou a automatickým prepínaním na rezervu v prípade poruchy, sa dosiahlo aj zlepšenie spoľahlivosti vysielacích sietí.

Druhý TV program

Prvý definitívny vysielač 2. TV programu Žilina na Krížave bol uvedený do prevádzky dňa 9. mája 1973. (Bol to súčasne začiatok pravidelného vysielania farebného signálu). Išlo o trojklystrónový vysielač IV/V Tesla 20/4 B s výkonom 20 kW obrazového vysielača. Jeho inštalácia nevyvolala zvláštne technické problémy nakoľko objekt a stožiar boli postavené ako posledné z veľkých vysielačov 1. TV programu, v rámci ktorého sa s jeho inštaláciou už uvažovalo.

Bola tu nová technika, nové anténne systémy a nové problémy. Vznikol prvý zo série požiarov v laminátovom válcovom nosiči antén 2. TV programu.

Významný medzník je august 1974, kedy bola dokončená na bratislavskom Kamzíku nová televízna veža, ktorá umožnila celkovú výmenu zastaralého technického zariadenia vysielačov, ich anténových systémov, obrazové a zvukové modulačné zariadenia a ich rozvody. Nový vysielač 2. TV programu definitívneho výkonu, výrobok n. p. Tesla Hloubětín - IV/V Tesla 20/4 B, uvedený do prevádzky dňa 29. augusta 1974, znamenal podstatné zvýšenie pokrytia územia a súčasne umožnil uvoľniť jestvujúci dočasný vysielač RaS pre využitie v Ružomberku na Úložisku.

Veľký rozvoj vysielania druhého TV programu nastal v rokoch 1975 - 1980. Kým do r. 1975 boli v prevádzke iba tri definitívne TV vysielače a to Žilina, Bratislava a Námestovo, v ďalšej päťročnici boli uvedené do prevádzky vysielače Košice, Banská Bystrica, Borský Mikuláš, Bardejov, Poprad, Modrý Kameň a Nové Mesto nad Váhom.

Objekty televíznych vysielačov Banská Bystrica na Suchej hore a Košice na Dubníku boli vybudované výlučne pre 1. TV program, resp. pre sieť VKV vysielačov. Na inštalovanie zariadení systému 2. TV programu bola potrebná ich komplexná prestavba a rozšírenie. Bol rekonštruovaný anténový stožiar, anténové jednotky 1. TV programu boli premiestnené na nižšiu válcovú časť stožiara, na stožiar sa pridal laminátový nosič anténneho systému 2. TV programu, bol rozšírený objekt vysielača o prístavbu pre vysielače, bol vybudovaný nový objekt energetiky.

Vysielače 2. TV programu v uvedených objektoch sú ojedinelé v našej vysielacej sieti inštalovaným nominálnym výkonom v koncovom stupni a potrebným príkonom. Pre vyžiarenie 600 kW ERP je potrebný na vstupe vyše 300 metrového koaxiálneho napájača výkon vyše 40 kW. Z toho dôvodu boli použité vysielače IV/V Tesla 50/10 v trojklystrónovom prevedení s odparným chladením.

Pre vysielače Poprad a Nové Mesto nad Váhom bolo potrebné tiež vybudovať nové priestory v areáli objektov 1. TV programu. Tu sú použité vysielače IV/V Tesla 20/4 D.

Ďalšie vysielače boli vybudované na nových lokalitách. Na Záhorí TV Borský Mikuláš s vysielačom IV/V Tesla 5/1 D, v rámci budovania južnej rádioreléovej magistrály sa príslušné objekty budovali aj pre vysielače Modrý Kameň a Lučenec, kde sa inštalovali tiež vysielače IV/V Tesla 5/1 D.

V roku 1980 dosiahnuté pokrytie územia TV signálom 2. TV programu je už na hranici, kedy začínajú prudko stúpať náklady na dokrytie.

Pokračuje sa vystavbou ďalších základných vysielačov. Zariadenie NTV 10-IV poľskej fy ZARAT bolo inštalované v objektoch TV vykrývacích vysielačov Trenčín a Rožňava. Do objektov TVV Štúrovo bol inštalovaný 2 kW vysielač fy Rohde-Schwarz. Nový objekt bol vybudovaný na Kolníku pre TV Stará Ľubovňa. Príspevok týchto vysielačov k nárastu pokrytia postupne klesá. Súčasne s výstavbou základnej siete sa budujú TV prevádzače.

Na 8. 5RP zostala úloha zo základnej siete bybudovať TV vysielače Banská Štiavnica a Snina.

Na vrchole Sitna bol najprv začiatkom r. 1987 uvedený do prevádzky provizórny, koncom roka definitívny vysielač Banská Štiavnica, ktorý kvalitným signálom dokryl podstatnú časť okresu Žiar nad Hronom a Levice. TV Snina je vo výstavbe s plánovaným ukončením v roku 1988.

Postup budovania druhotnej siete TV prevádzačmi je riešený v úzkej súčinnosti s národnými výbormi a to najmä vystavbou mimo JTS. Priority pri budovaní tejto siete si stanovujú príslušné ONV, ročné počty sú dané kapacitnými možnosťami výrobcu - Tesly Orava.

Vysielanie ÚPST

Koncom sedemdesiatych rokov dochádza k ďalšiemu rozšíreniu televíznych programov. 31. mája 1978 bol uvedený do prevádzky mestský vysielač Košice, ktorý zo Šibenej hory vysielal Ústredný program Sovietskej televízie ÚPST. Modulácia pre tento vysielač bola použitá priamo z rádioreléovej trasy zo ZSSR. Provizórny vysielač na 52. kanáli vysielal s výkonom 10 W. V roku 1981 bol tento vysielač nahradený výkonnejším zariadením, ktoré už pracovalo na definitívnom 27. kanáli.

Od roku 1984 sa postupne rozvíjala sieť vysielačov tohoto programu. Primárny signál sa začal prijímať priamo z dužice STACIONAR. Najprv to bol vysielač Bratislava na Kamzíku, o 10 dní neskôr vysielač Banská Bystrica na Suchej hore.

V roku 1986 a 1987 na týchto vysielačoch bolo použité výkonnejšie zariadenie, čím sa podstatne zvýšil ich dosah. Od roku 1987 sa pokračuje vo výstavbe vysielačov ÚPST, ako akcií mimo JTS, financovaných národnými výbormi. Ako prvý bol vybudovaný vysielač pre pokrytie mesta Prešov, ktorý je umiestnený v mieste TV prevádzača 1. a 2. TV programu. V roku 1988 boli uvedené do definitívnej prevádzky ďalšie vysielače, osadené zariadením SUX 100, vyrobeným v MĽR pre pokrytie okresných miest. Jedná sa o Starú Ľubovňu, Považskú Bystricu a Ružomberok.

V roku 1965 pracovníci technického rozvoja SR Bratislava spracovali analýzu a prognózu rozvoja vysielacej siete TV programov. Oproti pôvodne uvažovaným trom vykrývacím vysielačom a dvesto TV prevádzačom dokazovali, že pre sieť 1. TV programu bude potrebné vybudovať okrem základnej a doplnkovej siete osem vykrývacích vysielačov a asi 500 prevádzačov, pre 2. TV program bola prognóza 17 základných vysielačov a 800 TV prevádzačov.

Aká je dnes sieť 1. TV programu, je zrejmé z tabuľky. Aká bude skutočnosť na ostatných programoch v roku 2000?

VKV vysielanie

Tak ako v iných štátoch, aj u nás rozhlasové vysielanie do pásma VKV bolo použité na zvýšenie kvality príjmu s využitím celého akustického pásma a na rozšírenie programových okruhov, čo v preplnených pásmach dlhých a stredných vĺn už nebolo možné.

Históriu VKV vysielania na Slovensku začalo písať Rozhlasové vysielacie stredisko Tatry-Veľký Slavkov. Dňa 17. 2. 1960 tu bol uvedený do prevádzky FM vysielač fy Tesla Hloubětín typu FM 1 s výkonom 0,8 kW. Šíril národný okruh Bratislava. Ďalší vysielač VKV na Slovensku bol uvedený do prevádzky 29. 8. 1960 v Bratislave na Kamzíku. Vysielač typu FM 1 bol určený pre vysielanie národného okruhu Bratislava.

V roku 1961 boli postupne uvedené do prevádzky ďalšie tri VKV vysielače. Na Sucehj hore 2 X FM 1, v Žiline na Hlinách 1 X FM 1 a na stredisku Košice-Dubník 2 X FM 1. Ďalší rok pribudol na vysielacie stredisko Kamzík vysielač FM 10, ktorý vysielal s výkonom 8 kW, čo prispelo k značnému rozšíreniu počuteľnosti na území Západoslovenského kraja. V nasledujúcich rokoch pokračovalo dobudovanie základnej siete VKV vysielačov na 5 televíznych vysielacích strediskách: Bratislava-Kamzík, Banská Bystrica-Suchá hora, Košice-Dubník, Poprad-Kráľova hoľa a Žilina-Krížava.

Významným medzníkom vo vysielaní rozhlasu na VKV bolo zavedenie stereo-vysielania. Na jar 1969 zahájil stereofónne vysielanie v ČSSR vysielač Praha-Cukrák a o niečo neskôr postupne Bratislava-Kamzík a B. Bysrica-Suchá hora. Stereofónne vysielanie bolo zahájené na programe Československo II, z ktorého sa po úprave programovej štruktúry Čs. rozhlasu vyvinuli programy Vltava v Čechách a Devín na Slovensku. Nová programová štruktúra vznikla k 31. 8. 1970. Jej základ na Slovensku tvoria národný programový okruh Bratislava, celoštátny okruh Hviezda, ktorý sa už cca 10 rokov vysiela stereofónne a stereoprogram Devín. K 1. 5. 1986 pribudol nový výberový stereofónny program „Melódia”, vysielaný z bratislavského rozhlasu denne od 17.00 do 24.00 hod.

Pôvodne bola celá sieť VKV vysielačov vybudovaná zariadeniami Tesly Hloubětín. Táto technika však nebola vhodná pre stereovysielanie. Nakoľko Tesla Hloubětín vypustila z výrobného programu výrobu kmitočtovo modulovaných vysielačov, bolo nutné sa obrátiť na zahraničného dodávateľa, firmu Zarat z PĽR. Počínajúc rokom 1977 bola zahájená obnova VKV siete na Slovensku strediskom Bratislava-Kamzík. Vysielače Zarat NRU 10 a NRU 6 sa plne osvedčili. Po roku 1980 boli postupne doplnené kontrolným ovládacím pracoviskom, ktoré je schopné ovládať a kontrolovať celé VKV stredisko včítane modulácií, ich kontinuity a stereovysielania.

V období 1984 a 1985 sa z iniciatívy Výboru pre bezpečnosť cestnej premávky začala skúmať možnosť vysielania aktuálnych bezpečnostných relácií pre motoristov formou systému ARI v pásme VKV. Systém umožňuje zriadiť vo vozidle nútené počúvanie relácií doprevádzaných a odbavovaných formou doplnkových informácií na pomocnej nosnej 57 kHz. Tento systém je už úspešne zavádzaný. V minulom roku bol potrebným zariadením doplnený vysielač Hviezda v Bratislave, postupne aj v Banskej Bystrici-Suchej hore, Košiciach-Dubníku a do konca tohto roku aj v Poprade-Kráľovej holi a v Žiline-Krížave. Škoda len, že náš elektrotechnický priemysel v tejto oblasti ešte pokrivkáva.

Ďalšie možnosti poskytuje vysielanie systémom doplnkových informácií v oblasti vyhľadávania osôb a odovzdávania krátkych informácií, určených skupine osôb alebo jednotlivcovi. Je to blízka budúcnosť vysielania na VKV.

Pôvodný vysielací kmitočtový plán určoval pre našu krajinu vysielanie len v pásme 67 až 73 MHz. V tomto pásme sme však možnosti pokrytia územia kvalitným signálom rýchlo vyčerpali, pričom zostalo ešte stále veľa bielych miest na mape Slovenska. Počet programových rozhlasových okruhov v tomto pásme nie je možné ďalej rozširovať. Ne medzinárodných jednaniach v Ženeve roku 1984 sa podarilo pre ČSSR presadiť pridelenie 235 kmitočtov na 45. stanovištiach, z toho 90 kmitočtov na Slovensku. Tým sa otvára dlhá a zložitá cesta budovania VKV vysielacej siete. Uvoľnenie pásma 100-104 MHz umožňuje rozšírenie nového programového okruhu Melódia a tiež budovania doplnkovej siete pre dokrytie bielych miest na mape Slovenska. Etapa dokrývania sa vlastne začala už v pásme 66-73 MHz vysielačom FM2S na ZTV Námestovo, kde dočasne pokrýva oblasť Oravy národným okruhom Bratislava.

Prvou lastovičkou v novom pásme je vysielač Melódia v Bratislave. Vysielať začal 1. 5. 1986 s upraveným a preladeným budičom Zarat NRU 50 W. Na frekvencii 101,8 MHz pokrýval hlavné mesto SSR stereofónnym signálom.

V roku 1987 bol tento vysielač nahradený upraveným, výkonnejším zariadením FM8S. Aj pri obmedzených možnostiach umiestnenia anténového systému bolo dosiahnuté veľmi dobré pokrytie.

Vysielač je budený preladeným budičom Zarat NRU 50 W a spoľahlivo zabezpečuje 5 kW výkonu do anténového systému. Definitívne riešenie je pripravované investičnou akciou, kedy bude dodaný nový Zarat NRU 10 so 100 % rezervou. Na základe iniciatívy pracovníkov Čs. rozhlasu v Bratislave a nášho podniku sa už pripravuje pokrytie mesta Košice a Banskej Bystrice programom Melódia.

Vysielanie rozhlasu v pásme VKV má svoju budúcnosť a perspektívu.

Rozvojové ciele do roku 2000

Rozvojové ciele SR Bratislava sú formulované v Pláne opatrení k realizácii záverov XVII. zjazdu KSČ na obdobie 8. päťročnice, s výhľadom do roku 2000. Z dokumentu vyplýva, že úlohu Správy rádiokomunikácií Bratislava je najmä:

- zabezbečiť kvalitný príjem rozhlasových programov na celom území ČSSR a v záujmových oblastiach. Vybudovať sieť rozhlasových vysielačov v novom pásme VKV. Dobudovať do konca 9. 5RP základnú vysielaciu sieť II. televízneho programu. Budovať pozemský sektor čs. sústavy vysielania televíznych a rozhlasových programov z družíc. Pripraviť TV a R vysielacie siete na zavádzanie nových služieb.

SR Bratislava sa ďalej bude podieľať na celorezortnej úlohe:

- dokončiť automatizáciu medzimestskej telefónnej prevádzky. Urýchliť telefonizáciu, aby bol v zásade dosiahnutý súlad medzi potrebami a možnosťami najmä vo veľkých mestách a aglomeráciách. Postupne realizovať obnovu a modernizáciu telekomunikačných sietí, spojenú s prestavbou na digitálne meródy prenosu informácií.

Hlavné rozvojové úlohy v jednotlivých službách sú:

V oblasti televízneho vysielania

- bude realizovaný prechod TV vysielačov I. programu, pracujúcich v II. TV pásme, do III. až V. pásma.

- bude realizovlý ďalší rozvoj sietí I. a II. programu s cieľom skvalitnenia príjmových podmienok a zavádzania nových doplnkových služieb TIS a dvoch doprovodných zvukov

- bude ukončená výstavba ZTV 2. programu a bude zintenzívnená vystavba TVP 2. programu, predstavujúcich hlavné technické prostriedky pre dosiahnutie plánovaného pokrytia územia SSR na 90 % v roku 1995. V tejto súvislosti SR bude naďalej úzko spolupracovať s územnými orgánmi a stavby budú financované z prostriedkov pre akcie „Z“.

V oblasti družicovej televízie

- pre šírenie čs. programu prenášaného cez družicu (3. TV program) budú vybudované pozemské TV vysielače pre krajské mestá a vysielače Nové Mesto a Žilina

- s výstavbou pozemskej siete bude potrebné pokračovať v 10. 5RP.

V oblasti RR spojov

- budú obnovené prostriedky slúžiace pre mobilné prenosy a bude rozšírená prenosová kapacita rr TV spojov v oblasti prenosu zvukových modulácií, podmieňujúcich prenos dvoch zvukov a rozvoj VKV vysielania.

- budú vybudované digitálne spojenia medzi uzlovými a tranzitnými ústredňami v rozsahu, vyplývajúcom z požiadaviek SDK Bratislava. Vybuduje sa medzinárodný TF spoj Viedeň - Bratislava.

V oblasti rozhlasového vysielania

- v pásme AM bude dosiahnuté ďalšie rozšírenie a skvalitnenie príjmových možnosí výstavbou 4 lokálnych SV vysielačov

- v pásme VKV sa započne budovať sieť vysielačov na šírenie nového programu určeného pre mládež. Ťažisko úloh, spojených s prechodom do 100 MHz pásma, spadá do 10. a 11. 5RP

V oblasit doplňujúcich podporných činností

- bude uskutočnený rozvoj stavebno-montážnej zložky ŠÚM

- budú budované dopravné strediská, umožňujúce zefektívnenie využívania autoparku

- bude pokračovať automatizácia rádiokomunikačnej prevádzky

- započne budovanie nových pracovísk IR pre kontrolnú službu rádiokomunikácií a obnova existujúcich stabilných a mobilných pracovísk.

Načrtnuté plány rozvoja rádiokomunikácií na Slovensku sú smelé, no hlásia sa k nim všetky zložky SR Bratislava. Ich realizácia bude možná pri dôslednom presadzovaní efektívnosti vynakladaných finančných prostriedkov vo všetkých oblastiach SR, čo je podmienené tvorivým prístupom pracovníkov k plneniu zverených úloh. Z pohľadu súčinnosti rizikových zostávajú možnosti dodávok zariadní čs. priemyslom a priemyslom krajín RVHP ako i zabezpečenie potrebných stavebných kapacít. Cieľom však zostáva zabezpečenie dynamickej rovnováhy medzi potrebami spoločnosti a možnosťami ich uspokojovania.

- Informácie Rádiokomunikácií z roku 1988 -

Kde, kedy a ako sa začalo vysielať...

História: Prehľad vysielačov vybudovaných rádioamatérmi Zväzarmu/Svazarmu

v rokoch 1957 - 1961

Názov Stanovište Kanál Výkon nom. Dátum uvedenia Poznámka

Polarizácia (W) do prevádzky

Aš rozhledna Háj 8 H 100 1958

Bojkovice - 9 V  0,1 1959 opakovač

Brno Hády 6 H  100 1957

Broumov Hvězda-Hlavňov 10 V  10 11.1959

Brumov - 9 V  0,1 1959 opakovač

Bruntál Praděd 7 H  100 01.03.1960

Česká Třebová - 2 V  2 1959 prevádzač

Děčín Děčínský Sněžník 8 H  100 1959

Domažlice Koráb 11 H  100 1959

Frýdlant - 6 H  0,3 1959 prevádzač

Gottwaldov Svit 2 H  2 1959 prevádzač

Hradec Králové Nový Hradec 6 H  100 1958

Humenné Kalvária 10 V  2 1960 prevádzač

Jáchymov Klínovec 10 H  400 21.12.1957

Jihlava Čeřínek 6 H  100 1959

Karlovy Vary - 1 H  10 07.11.1959

Kežmarok Lomnický štít 5 V  50 1958 prevádzač

Kraslice Singrovy domy 6 H  50 1959

Kysucké Nové Mesto Lopušná 5 H  10 1958

Liberec Ještěd 8 V  50 01.05.1959

Lomnice nad Popelkou Tábor 7 V  0,3 1959

Mariánské Lázně Krakonoš 6 H 100 1958

Most Hněvín 7 V 10 1959

Náchod Dobrošov 8 H 100 1958

Nižná na Orave Prasatín 6 H  50 29.08.1958

Nové Mesto nad Váhom Veľká Javorina 6 H 100 1958

Plzeň Radyně 10 H 100 09.05.1959

Podbrezová Brezovo 7 V 0,1 1958 opakovač

Prešov vodáreň 6 H  400 02.12.1957

Ružomberok Kalvária 6 H  10 1959

Semily Na Veverce 2 H 0,5 07.1958 prevádzač

Stropkov Baňa 9 H 2 1960 prevádzač

Sušice Svatobor 6 H  30 01.1959

Tanvald Muchov 2 V 0,5 1959 prevádzač

Trenčín hrad 10 H 0,1 1959 prevádzač

Ústí nad Labem Loučná 12 V 100 1958

Ústí nad Orlicí - 10 V  2 10.1961 prevádzač

Valašské Klobouky Jelenovská 9 V 0,1 1960 opakovač

Vrchlabí Strážné + H  20 1957

Železný Brod Horka 7 H 0,5 1960 prevádzač

Žiar nad Hronom - 12 H 2 1960 prevádzač

Žilina Polom 11 V 10 1958

Vysvetlivky:

H - Horizontálna polarizácia

V - Horizontálna polarizácia

Výkon nom. - Výkon vysielača vo Wattoch [nominálny - na prírube, nie ERP]

Poznámky:

+ Vysielač Vrchlabí – Strážné vysielal len obraz na nosnom kmitočte 196,75 MHz.

Opakovač - znamenalo, že bol prijímaný rovnaký kanál aký bol následne vysielaný, len so zmenenou

polarizáciou, napr. opakovače Bojkovice, Brumov, Valašské Klobouky naberali signál z vysielača

Brno – Kojál [9 H] a následne šírili na 9 V. Na Slovensku bral opakovač Podbrezová signál

z vysielača Banská Bystrica - Krížna [7 H], ktorý následne šíril signál na 7 V. Neskôr boli

opakovače zrušené a viac sa nepoužívali, kvôli možnému rušeniu na rovnakom kanáli.

Prevádzač - pracoval na rovnakom princípe ako dnešné TV prevádzače, len s tým rozdielom, že v mnohých

prípadoch išlo o skutočne extrémny príjem vstupného signálu, keď napr. TV prevádzače Tanvald

alebo Oravská Lesná brali vstupný signál až z vysielača Brno - Kojál [9 H]. Prevádzač

v Istebnom na Orave prijímal signál z vysielača Bratislava - Kamzík [2 H]. Signál

z vysielača Ostrava – Hošťálkovice [1 H] brali napr. prevádzače Ružomberok - Kalvária

a Kežmarok - Lomnický štít.

Vysielač - Zaujimavým systémom pracoval vysielač v Prešove. Trasou Ostrava – Hošťálkovice -> Lomnický štít

až do mesta Prešov sa už v roku 1957 dostal signál televízie ako do druhého mesta na Slovensku.

Umožňovala to priama viditeľnosť na Lomnický štít z prešovskej vodárne a hvezdárne, ktorá je

umiestnená vedľa Monobloku (1989) v areáli FNsP J. A. Reimana. Na Lomnickom štíte sa prijímal

1. kanál z Ostravy a následne rádioreléovým zariadením (pojítkom) z VÚST pre prenos obrazového

a zvukového signálu s výkonom 2,5 W na 5 GHz bol signál z Lomnického štítu dopravený na

vodáreň v Prešove, odkiaľ bol z vysielača šírený televízny signál na 6. kanáli [H], ktorý bolo

možné zachytiť dokonca v niektorých častiach mesta Košice.

Unikátny dokumentárny záber približuje anténnu parabolu

pred montážou na Lomnickom štíte vo Vysokých Tatrách

v roku 1957 (slúžila ako pojítko pre signál do Prešova).

Objekt vodárne a hvezdárne na Táborisku, ktorý sa zapísal do dejín televízie v Prešove európskym unikátom.

Európsky technický unikát v Prešove

V roku 1957 členovia krajského rádioklubu Zväzarmu v Prešove navrhli a vybudovali európsky technický unikát. Od ministra spojov ČSR dostali koncesiu na prenos televízneho signálu cez Lomnický štít do Prešova ako uzavretý okruh. Televízny signál sa najprv prenášal na vzdialenosť 150 km z ostravského vysielača na Lomnický štít vo Vysokých Tatrách. Na Lomnickom štíte namontovali retranslačné zariadenie. Signál sa potom prenášal na vzdialenosť 80 km do Prešova. Unikátnosť projektu spočívala aj vo vzdialenosti príjmu a prenosu signálu z vybudovaného retranslačného zariadenia na Lomnickom štíte, v tom čase umiestneného v najvyššej nadmorskej výške (2638 m) v Európe. Podľa projektu Róberta Vitkoviča vybudovali na objekte prešovskej vodárne a hvezdárne na Táborisku (kóta Na Tábore, 286,6 m - dnes areál FNsP J. A. Reimana) prenosové zariadenie a televízny vysielač s výkonom 1 200 W, ktorý bol v pravidelnej činnosti až do postavenia televízneho vysielača na Dubníku v roku 1961. Členovia krajského rádioklubu Zväzarmu v Prešove dostali ešte v roku 1954 prístroj značky Stalingrad T-2. V júni 1954 začali s pokusmi a na streche domu č. 103 na Hlavnej ulici sa zjavila prvá televízna anténa v Prešove. Po niekoľkých pokusoch sa im podarilo zachytiť televízne vysielanie z Moskvy, ba aj z Ríma a Londýna. Obrazu z Prahy a Ostravy stáli v ceste Vysoké Tatry a Branisko. Tento problém, ako je vyššie uvedené, vyriešili v roku 1957 retranslačnou trasou.

Rovnakou cestou ako na pre prešovský ”vodárenský” vysielač, t. j. cez Lomnický štít sa televízny signál dostával v začiatkoch aj na vysielač Dubník, ale nie z Ostravy, ale z Krížnej. Toto spojenie zaistili pracovníci závodu Radioreléové spoje Bratislava so zariadením TM 110. Neskôr (zima 1961) bola na Dubník predĺžená trasa DT 11 z Veľkej Javoriny vedúca cez Kráľovu hoľu, pričom zvuk bol prenášaný ”Michalom” zo zosilňovacej stanice vo Vranove. Toto nevyhovujúce zariadenie bolo v roku 1963 zamenené za RVG 955.

Prešov bol druhé slovenské mesto, kde vysielal TV vysielač. Na fotografii vidieť napravo od Monobloku 20 m

vysokú vodáreň a hvezdáreň na streche ktorej bol umiestnený 16 m vysoký stožiar. V strede na horizonte za

pohorím Branisko sú štíty Vysokých Tatier a Lomnický štít, kde na observatóriu prijímali 1. kanál ČST

z vysielača Ostrava – Hošťálkovice a následne bol rádioreléovou trasou dopravený na vodáreň v Prešove, kde

bol šírený na 6. kanáli [H]. Vysielač začal vysielať 02.12.1957. Foto z lokality Prešov - Sekčov

Špeciálne pohľady Prešov - Monoblok + Vysoké Tatry, Lomnický štít - smer Lipany, Vysoké Tatry, Poľsko:

01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24

Foto z lokality Prešov – Sekčov (01 - 19) a Prešov – Slanské vrchy – Zbojnícky hrad (20 - 24).

Ako sa budoval vysielač v Prešove

Prvý východoslovenský a vlastne štvrtý československý vysielač bol v Prešove. Vybudoval ho v spolupráci s VÚST a n. p. TESLA Hloubětín miestny Zväzarm vo vodárenskej veži. Táto stará prešovská vodáreň, ktorá po vybudovaní novej stratila takmer svoj význam, slúžila súčasne i ako hvezdáreň. Veža i opustené miestnosti sa pre vysielač znamenito hodili; vôbec mu nevadilo, že má nad sebou plný vodojem.

Hovorilo sa, že hlavným dôvodom k jeho stavbe bola – odveká rivalita medzi Prešovom a Košicami, nie nepodobná vzájomným „vzťahom“ Pardubíc a Hradce Králové. Pre Hradečáka je vraj najväčšou urážkou, keď sa pred ním len tak nenápadne prehodí „Hradec u Pardubic“ a Prešováci zasa nemohli preniesť cez srdce, že sa východoslovenský televízny vysielač má volať „Košice“.

Keď sa v roku 1955 dozvedeli o úmysle prešovských rádioamatérov postaviť televízny vysielač ich košickí sokovia, len sa pousmiali. Toto Prešováci jakživ nedokážu! Ako by získali napríklad spojenie? Veď najbližšie televízne vysielače sú až v Bratislave a v Ostrave, taká vzdialenosť, a medzi nimi a Prešovom samé hory. To je predsa absurdné! Fyzikálne zákony snáď platia i pre Prešov. Nech si radšej už rovno postavia i štúdio! Ako sa však ukázalo, nebolo to zatiaľ potrebné.

Prešovskí zväzarmovci sa nejako dopočuli, že novodobí pustovníci v hydrometeorologickej stanici na Lomnickom štíte si krátia voľné chvíle sledovaním ostravskej televízie, a za jasného počasia je predsa Lomnický štít krásne vidieť z prešovskej vodárne! Hory, ako by vedeli, že sa Prešovčania budú chcieť raz dívať na televíziu, sa rozostúpili ďalekým sedlom a ponechali tam prierez. Ako ale preklenúť tých 78 kilometrov medzi Lomnickým štítom a Prešovom? Na kmitočte okolo 400 MHz by to možno bolo možné. A prešovskí amatéri sa vydali na radu do Prahy.

Vo VÚST im prialo šťastie. Výskumníci tam dokončili vývoj rádioreléového zariadenia pre prenos obrazového a zvukového signálu na diaľkových trasách a jeho výkon 2,5 W na 5 GHz mal stačiť. Slovo dalo slovo a pracovníci VÚST sa ponúkli, že pojítko zapožičajú a pritom si ho vyskúšajú.

V Hloubětíně to už bolo horšie. Mali tam síce výrobné podklady pre vysielač, ktorý niesol typové označenie III. TV 400/FM 100, čo znamenalo, že je určený pre III. televízne pásmo a má výkon 400 W v obraze a 100 W vo zvuku, ale do výrobného programu už ho zaradiť nemohli. Ale nakoniec to tiež dobre dopadlo a príslušná zmluva sa predsa len uzavrela.

Dňa 4. apríla 1957 prišlo i ministerské povolenie znejúce na meno Františka Nižníka, a vysielač, na ktorom sa vyučili konštruktéri neskoršieho desaťkilowattového vysielacieho zariadenia pre Kojál, mohol byť zhotovený a naladený na 6. kanál.

Tak nastala veľká práca s dopravou zariadenia na vrchol tatranského velikána a s jeho montážou na observatóriu. Mnoho práce urobil vedúci lanovky Matouš, sám dlhoročný radioamatér, pomohol i astronóm Antonín Mrkos, ktorý sa práve chystal do Antarktídy; určil najvhodnejšie miesto pre zakotvenie parabolickej antény. Pripevnila sa aj nová trojprvková Yagiho anténa pre príjem z Ostravy na upravenom televízore TESLA 4001. A najdôležitejšie bolo, že meteorológovia Čierny, Groma, Horvatovič a Žiarsky sa zaviazali k obsluhe zariadenia, ktorého náprotivok bol umiestnený na prešovskej vodárni.

Stará prešovská vodáreň je vežovitá, asi dvadsať metrov vysoká stavba. Má rovnú, kruhovú strechu a na nej hvezdársku kopulu. Parabolická anténa bolo namontovaná hneď vedľa tejto kopuly a z jej ohniska viedol desať metrov dlhý vlnovod oknom do miestnosti v druhom poschodí, kde stál i vysielač.

Vztýčiť na streche vodárne šestnásť metrov vysoký stožiar bola snáď najobtiažnejšia úloha. Pôvodne sa uvažovalo vyniesť ho nahor pomocou helikoptéry, ale tak sa tejto práce ujal kolektív členov autoklubu, ktorý vymyslel i dosť svojrázny postup. Na streche bol asi dvojmetrový železobetónový stĺp. Na neho sa pripevnilo dvanásťmetrové brvno, stožiar sa vztýčil „hore nohami“, povysadil, upevnil otočením k brvnu a prevrátil. Potom bol usadený a zakotvený. Všetko bolo hotové za necelú hodinu, ale samozrejme by si to už nikto z tej partie nechcel zopakovať.

Dňa 2. decembra 1957 bol vysielač uvedený do skúšobnej prevádzky a na televízoroch sa objavil skúšobný obrazec z Ostravy s rozlíšiteľnými 400 riadkami ...

A čo tomu hovorili v Košiciach „u Prešova“? Boli nadšení a skoro to hrozilo uzmierením, keď sa ukázalo, že prešovský vysielač možno prijímať i v niektorých miestach ich metropoly. Ale pri najbližšom futbalovom derby Košice verzus Prešov sa zasa všetko dostalo do vyjazdených koľají. Aby sa neporušila tradícia.

Z knihy Naše televizní vysílače © 1982 Ing. Jiří Seger

(preložené z českého jazyka)

Vysielač a rádioreléová stanica na Javorine

Vrch Veľká Javorina bol v roku 1957 vybraný ako medzibod pre dopravenie modulácie signálu z pražského do bratislavského štúdia. Na konci tohto roku bol dokončený provizórny objekt rádioreléovej stanice. Prvé retranslačné spojenie medzi Ostravou a Bratislavou bolo nadviazané dňa 03.11.1957, medzi Prahou a Bratislavou dňa 14.11.1957. A kde vznikla myšlienka výstavby vysielača na Javorine? Na Starej Turej sa nedarilo chytiť televízny signál, na Veľkej Javorine áno. Preto jediným riešením ako dostať signál do Starej Turej a celého okolia, vrátane Moravy, bolo vybudovanie retranslačného vysielača. Krstným otcom výstavby sa stal Miroslav Nerád a zopár nadšencov z jeho pracovného okolia. Teda Presná mechanika Stará Turá (vtedajší názov Chirany) bola hlavným iniciátorom aj realizátorom stavby. Ďalej sa na projekte a stavbe podieľali Pracovníci Slováckých strojární v Uherskom Brode, Tesla Pardubice ako aj zástupcovia a vojaci zo Spojovacieho učilišťa v Novom Meste nad Váhom. Nasledovala najťažšia časť celého plánu, povolenie na výstavbu. Bolo to obdobie po studenej vojne a slovo vysielačka naháňalo hrôzu každému pracovníkovi ministerstva spojov. Prehovárania a žiadosti na zodpovedné ministerstvá nemali konca. Nerádovi bolo jasné, že nikoho zo zodpovedných do stavby vysielača neprinúti v čase, keď Stará Turá nebola prioritnou oblasťou na šírenie televízneho vysielania. Na jar roku 1957 preto zvolal poradu v “teréne“ priamo na Veľkej Javorine. Na samotnej porade predstavil Nerád svoju stratégiu kompetentným. Vysvetlil zúčastneným, že od ministerstva potrebujú len povolenie a vlastnú stavbu s kompletným vybavením zabezpečia z vlastných zdrojov. Po dokončení a sprevádzkovaní stavby ju bezplatne odovzdajú ministerstvu spojov. Táto, v skutku nezvyčajná ponuka, nenechala ministerstvo kľudným, aj keď sa zase dlhšie nič nedialo. Po nejakom čase povolenie na výstavbu predsa len prišlo, ale bola tam podmienka, aby výstavba bola dokončená do konca roku 1957. Spustila sa lavína ďalších rokovaní. Napokon nadšenci so stavbou vysielača začali. Elektrická prípojka bola vybudovaná podzemnou trasou z neďalekej Holubyho chaty, kde ešte dávnejšie zaviedli elektrickú energiu, čo bola jedna z výhod. Vykopali kanál pre položenie elektrického vedenia, postavili vysielaciu budovu a betónovú základňu pre 15 metrový priehradový stožiar. Zástupcovia spojovacieho učilišťa v Novom Meste nad Váhom poukazovali na to, že vysielacie elektrónky s potrebným výkonom sa v Československu nevyrábajú. Toto bol závažný problém, nakoľko nákup zo západného zahraničia bol za socializmu takmer nemožný. Tiež nebolo jasné, kto by bol schopný vyrobiť minimálne 15 metrový stožiar, ktorý bol nutný a projekčne vypočítaný na prevádzku daného retranslačného vysielača. Nedostupné výkonové vysielacie elektrónky a problém, kto vysielač postaví sa podujal zabezpečiť sám Nerád. O pomoc požiadal riaditeľa Tesly Pardubice. Tu sa podarilo vyrobiť potrebné elektrónky. Nerád upozornil riaditeľa, že nemajú peniaze, teda keby mohli elektrónky vyrobiť ako skúšobné vzorky. Objednal hneď tri, aby boli do rezervy. Druhá náročná úloha čakala na Neráda v Slováckých strojárňach v Uherskom Brode, kde musel presvedčiť riaditeľa podniku a robotníkov ohľadom výroby stožiaru, zároveň informoval, že vyrobením stožiara získa aj Morava televízny signál, že už nemajú veľa času na dokončenie a celý projekt je nutné vykonať svojpomocne a brigádnicky (vrátane dopravenia a montáže stožiaru na Javorine), lebo je drahý a chýbajú peniaze. Pracovníci Slováckých strojární návrh jednohlasne odsúhlasili. Stavbu začali začiatkom roka 1958 a dokončili podľa plánu. Prvý televízny vysielač na Veľkej Javorine začal vysielať na konci marca 1958 na 6. kanáli s horizontálnou polarizáciou antén. Vysielač mal smerovú charakteristiku antén pre oblasť Uherského Brodu a Starej Turej. Ešte ale ostal otvorený jeden problém. Nerád podal nesmelú žiadosť na Okresný národný výbor v Novom Meste nad Váhom, aby vybudovali prístupovú cestu na Veľkú Javorinu zo slovenskej strany. Najmä v zime by mohli mať technici problém dostať sa k vysielaču, čo by ohrozilo vysielanie v zimnom období. S výstavbou cesty sa začalo prakticky ihneď po podaní žiadosti. Mnohí ľudia totiž už mali v tom čase televízory a keďže sa rýchlo rozkríklo, že na Javorine je vysielač, nikto zo zainteresovaných nechcel prísť o vysielanie. Vybudovaním cesty zo slovenskej strany sa Veľká Javorina zároveň otvorila aj turistickému ruchu. V roku 1960 dokončili pracovníci podniku Průmstav Pardubice železobetonovú valcovú vysielaciu vežu s výškou cca 50 metrov (rádioreléová stanica). Stavba veže bola realizovaná metodou tzv. posuvného debnenia, ktorou boli vybudované všetky retranslačné rádioreléové veže Severnej magistrály. Pretože na 6. kanáli dochádzalo k rušeniu zahraničných televizií začalo sa z novopostavenej železobetónovej veže vysielať od 01.01.1961 na 12. kanáli s vertikálnou polarizáciou, už pod taktovkou Rádiokomunikácií. V článku sú použité niektoré informácie + foto od Dušana Klimáčka, Stará Turá.

Tereza stále slúži

V roku 1959 sa i Ružomberok dočkal televízneho signálu, ktorého šírenie na 6. kanáli (H) s výkonom 10 Wattov zabezpečila retranslačná stanica na Kalvárii (660 m) pri skokanskom mostíku. ”Terezu”, ako ju neskôr realizátori stavby i obyvatelia nazvali, skonštruoval kolektív inžinierov a technikov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave pod vedením Doc. Ing. Gvozdiaka. Projekčné a organizačné práce spojené s vlastnou výstavbou realizovali Ing. P. Kudlička, Ing. I. Dvorský a E. Palyo. Na montáži anténového stožiara vysokého 37 m a viditeľného údajne až zo Štrbského Plesa, sa podieľali učitelia a študenti Strednej priemyselnej školy strojníckej. Okrem centra dolného Liptova sa na tie časy pomerne kvalitný signál dostal aj do Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku. Vtedy ešte neexistovali licencované spoje a prenos cez družice. Signál sa preto baloval až z ďalekej Ostravy. Odtiaľto sa signál posielal na Lomnický štít a ďalej putoval na východ do Košíc. Neskôr sa modernizovaním celá televízna sieť zreorganizovala a postavením prevádzača na Mníchu v roku 1972 stratila retranslačná stanica Kalvária svoj primárny význam. Pracovníci Strediska televíznych vysielačov Kremnica - Suchá hora aj napriek viacerým krádežiam častí zariadenia (v auguste 2000 to bol transformátor) ”Terezu” stále udržujú v prevádzke. Zabezpečujú tak príjem prvého signálu STV 1 na 6. kanáli pre mestské časti (Černová, Hrboltová, Ľubochňa a okolie) a kde nemajú optimálny signál z Mnícha.

Ďalšie foto: 01 02 03 04 05 06 07 08

Televízny vysielač Orava

Dňa 29.08.1958 začal vysielať na 6. kanáli (H) s výkonom 50 Wattov vysielač v Nižnej na Orave na kóte Prasatín. V roku 1958 začala aj skúšobná prevádzka retranslačnej stanice na Prasatíne, ktorá preberala signál televízneho vysielača Ostrava, pretože bez televízneho signálu nebola možná výroba televízorov. Vtedy sa o umiestnení retranslačnej stanice rozhodovalo medzi Prasatínom (856,6 m) a náprotivnou Ostražicou (767,8 m). Technici Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave, ktorí kompletné vysielacie zariadenie vyvinuli a vyrobili rozhodli, že vysielač bude stáť na Prasatíne. Za významné diela projekčnej činnosti Katedry rádioelektroniky v minulosti možno považovat návrh, realizáciu i uvedenie do prevádzky retranslačných TV staníc na Orave (Prasatín) a pri Ružomberku. Stanice boli realizované v 60. rokoch 20. storočia, mali vyžiarený výkon 2 kW a ich prevádzková spoľahlivosť bola zabezpečená zdvojením príslušných systémov.

Foto: Nastavovanie vysielacej antény na vrchu Prasatín

Televízny prevádzač Humenné (1960)

Začiatkom televízie v Humennom pomohli aj rádioamatéri. Humenčania mali televízny signál skôr ako okolité mestá. Tvrdí to amatérsky historik Michal Kirschner. Z prijímacej antény na humenskej Kalvárii dodnes stojí jeden stĺp a vežička s vykrývačom. Konštrukcia je pevná a nepoškodil ju ani zub času. V Humennom boli veľmi šikovní rádioamatéri. Boli to profesionáli elektrikári, ktorí pracovali vo vtedajšom Kaprone, neskôr Chemlone. Keď sa začalo televízne vysielanie v polovici päťdesiatych rokov 20. storočia, prvý vysielač bol v Prahe a druhý v Ostrave. Baníci dobre zarábali, tak si mohli dovoliť kúpiť televízne prijímače, ktoré boli vtedy veľmi drahé. Podobali sa na veľké rádio s malou obrazovkou s uhlopriečkou 25 centimetrov. Keď už bol signál v Ostrave, nedalo to pokoj prešovským rádioamatérom. Vymysleli takúto vec: urobili retranslačnú stanicu na Lomnickom štíte. Zachytili signál z Ostravy, zosilnili ho a poslali smerom na Prešov. V prešovskej vodárni, ktorá sa v súčasnosti nachádza v nemocnici, bol vysielač a vysielal do okolia televízny signál. Odtiaľ už bol len skok do Humenného. Keď sa o tom dozvedeli humenskí amatéri, na Kalvárii postavili ďalšiu prijímaciu anténu. Na obrazovke často svietilo: ”Prepáčte, porucha”. Anténa mala kosoštvorcový tvar a držali ju 4 stĺpy. Signál sa viedol do búdky na vežičke. Na vrchole vežičky bola vysielacia anténa. Vysielala signál smerom ku kostolu, kde mali rádioamatéri - dnes v mieste hostinca U Baka - svoju dielňu. ”Tam sme sledovali televíziu,” spomína Michal Kirschner. Chodil vtedy ako chlapec do modelárskej dielne v susedstve. ”Pamätám si, že sme pozerali hokej. Program nebol veľmi kvalitný. Väčšinou sme videli Prepáčte, porucha. Obraz 'plával'. Bola nás tam aj dvadsiatka. Záviselo od toho, koho pustili.” Na vrchole antény svietili dve svetlá - červené a zelené. Zelené znamenalo, že je v prevádzke, červená signalizovala poruchu. V susedstve bol hneď aj transformátor. ”Bola to iniciatíva šikovných mladých ľudí, podporovaná oficiálnymi miestami,” dodáva Michal Kirschner. Dnes z antény stojí jeden stĺp a vežička s vykrývačom. Konštrukcia je stále pevná a odolala času i nepriazni počasia. Musela byť veľmi kvalitne a dôsledne vyhotovená. Televízny prevádzač v Humennom na Kalvárii (230 m n. m.) bol uvedený do prevádzky v roku 1960 a vysielal na 10 kanáli (V). Priehradová veža so štvorcovým pôdorysom a monorúrou vo vrchnej časti mala celkovú výšku cca 18 m. Vstupný signál naberal z prešovského vysielača na Táborisku (6. kanál). Neskôr bol tento prevádzač zrušený a nahradený novým stožiarom, z ktorého sa vysielalo na 9. kanáli (H) a vstupný signál sa už prijímal z vysielača Dubník (6. kanál).

Pohľad na situáciu na Kalvárii v Humennom dnes. Napravo od nového stožiara TV prevádzača vidieť pôvodný cca 18 m vysoký priehradový stožiar so štvorcovým pôdorysom a monorúrou pre umiestnenie vysielacej antény. Vpravo vidieť posledný zo 4 stĺpov, ktoré držali prijímaciu anténu, ktorá prijímala 6. kanál z vysielača Prešov - Táborisko.

Počet kanálov

Prehľad rozdelenia kanálov a vysielačov v TV pásme v roku 1960

Pásmo Kanál Rozsah Frekvencia [MHz] Polarizácia Vysielač

kmitočtov [MHz] obrazu zvuku

I. 1. 48,5 až 56,5 49,75 56,25 horizontálna Praha, Ostrava

2. 58,0 až 66,0 59,25 65,75 horizontálna Bratislava, Č. Budějovice

3. 76,0 až 84,0 77,25 83,75 - neobsadený

4. 84,0 až 92,0 85,25 91,75 - neobsadený

5. 92,0 až 100,0 93,25 99,75 horizontálna Lopušná – Kys. Nové Mesto

vertikálna Tatry – Kráľova hoľa

III. 6. 174 až 182 175,25 181,75 horizontálna Prešov, V. Javorina, Orava

vertikálna Dubník, Vých. Slovensko

7. 182 až 190 183,25 189,75 horizontálna B. Bystrica – Stredné Slovensko

8. 190 až 198 191,25 197,75 horizontálna Ústí nad Labem

9. 198 až 206 199,25 205,75 horizontálna Brno

10. 206 až 214 207,25 213,75 horizontálna Plzeň

11. 214 až 222 215,25 221,75 vertikálna Žilina – Polom, Križava

12. 222 až 230 223,25 229,75 - neobsadený

Niektoré vysielače boli v tom čase ešte len plánované napr. Dubník, Krížava. A niektoré boli dočasné, napr. Kysucké Nové Mesto – Lopušná vysielal len do spustenia vysielača Krížava alebo Prešov – vodáreň do spustenia vysielača Dubník.

V zozname sú uvedené niektoré ešte staré názvy lokalít a nepoužívalo sa vtedy označenie II. TV pásmo, len I. a III. Použité sú aj niektoré staršie výrazy a slová, v súčasnosti už nespisovné.

* * * * *

Televízne vysielanie

Výstavba televízie v ČSR v roku 1960

Na vysielanie televízneho programu sú určené dve pásma kmitočtov. Možno si ich predstaviť ako dva vlnové rozsahy, známe z rádiotechniky.

Prvé televízne pásmo je umiestnené v rozmedzí kmitočtov od 48,5 do 100 MHz. Možno ho obsadiť piatimi televíznymi vysielačmi, čiže je v ňom päť televíznych kanálov:

I. TV pásmo: 1. kanál - 48,5 až 56,5 MHz

2. kanál – 58,0 až 66,0 MHz

3. kanál - 76,0 až 84,0 MHz

4. kanál - 84,0 až 92,0 MHz

5. kanál - 92,0 až 100,0 MHz

V treťom televíznom pásme v rozmedzí 174 až 230 MHz možno umiestniť sedem televíznych vysielačov. Je tu teda sedem televíznych kanálov.

III. TV pásmo: 6. kanál - 174 až 182 MHz

7. kanál – 182 až 190 MHz

8. kanál - 190 až 198 MHz

9. kanál - 198 až 206 MHz

10. kanál - 206 až 214 MHz

11. kanál - 214 až 222 MHz

12. kanál - 222 až 230 MHz

V najbližších rokoch sa má dokončiť výstavba siete televíznych vysielačov v ČSR. Do konca roku 1960 má byť u nás v prevádzke sedem televíznych vysielačov, ktoré budú zásobovať asi 80 % územia republiky televíznym programom. Celkovo sa na našom území vybuduje dvanásť televíznych vysielačov. Ich umiestnenie, názvy, pásma a pridelené kanály sú uvedené v nasledujúcom zozname:

Televízne vysielače v ČSR

Vysielač Miesto Pásmo Kanál Polarizácia

1. stredočeský Praha I. 1. horizontálna

2. severomoravský Ostrava I. 1. horizontálna

3. západoslovenský Bratislava I. 2. horizontálna

4. juhočeský České Budějovice I. 2. horizontálna

5. tatranský Kráľova hoľa I. 5. vertikálna

6. východoslovenský Košice – Dubník III. 6. vertikálna

7. východočeský Hradec Králové III. 6. horizontálna

8. stredoslovenský B. Bystrica III. 7. horizontálna

9. severočeský Ústí n/Labem III. 8. horizontálna

10. stredomoravský Brno III. 9. horizontálna

11. západočeský Plzeň III. 10. horizontálna

12. severoslovenský Žilina - Križava III. 11. vertikálna

Okrem uvedených hlavných vysielačov je na Slovensku v prevádzke viac malých doplnkových vysielačov, postavených pre zlepšenie príjmu organizáciou Zväzarmu:

Vysielač Miesto Pásmo Kanál Polarizácia

1. Kysucké Nové Mesto Lopušná I. 5. horizontálna

2. Kežmarok Lomnický štít I. 5. vertikálna

3. Nové Mesto n/Váhom Javorina I. 6. horizontálna

4. Nižná na Orave Prasatín I. 6. horizontálna

5. Ružomberok Malinô Brdo I. 6. horizontálna

6. Prešov Vodáreň III. 6. horizontálna

7. Žilina Polom III. 11. vertikálna

Zo zoznamu vidno, že niektoré kanály sú spoločné pre dva vysielače; napríklad Praha – Ostrava, Bratislava - České Budějovice, Hradec Králové - Košice.

Televízne štúdia, z ktorých sa vysiela program, sú v Prahe a v Bratislave. V pražskom štúdiu sa zostavuje český program, v bratislavskom program slovenský. Z televízneho štúdia sa program prenáša k ostatným vysielačom pomocou retranslačných staníc. Spojenie medzi retranslačnými stanicami je zakreslené na mapke.

Spojovacia časť medzi vysielačmi je navrhnutá tak, aby umožnila vysielať program z ktoréhokoľvek štúdia všetkými vysielačmi. Umožňuje vysielať samostatný program v Čechách a na Morave a samostatný na Slovensku.

Preto budú obe televízne štúdia (v Prahe a v Bratislave) spojené dvojsmerným spojom, ktoré umožní vzájomnú výmenu programov. Spojovaciu sieť ČSR bude možné pripojiť aj na televízne siete okolitých štátov (NDR, Poľsko a Maďarsko). V budúcnosti sa ráta s medzinárodnou výmenou programov medzi týmito krajinami.

V mapke sú vyznačené oblasti, v ktorých je sila poľa od televízneho vysielača aspoň 1 mV/m. V týchto oblastiach možno používať jednoduchšie televízne prijímače.

Príjem však možno očakávať aj za touto hranicou pri použití citlivejších prijímačov alebo výkonnejších antén.

* * * * *

Pokračovanie Histórie vysielania: TU! [kliknuť]

www.power.szm.sk © 2006 WALTER