História: Zaujímavosti z histórie TV a FM vysielačov na Slovensku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako boli uvedené do prevádzky historicky prvé analógové TV vysielače na Slovensku:

 

 

- 1. TV program -

 

R 2 H   Bratislava - Kamzík, 03.11.1956 - 15.05.1975 [skúšobne od 08/1956]

- dočasný vysielač, 110 m priehradová veža (začiatok výstavby 06.11.1955)

- základný kameň pre novú TV vežu bol položený 12.10.1967

- na fotografiách nižšie je stará veža 08/1956 - 1979 (odstrelená)

a nová 194 m televízna veža uvedená do prevádzky 26.06.1974,

v rokoch 1974 - 1979 boli na Kamzíku dve veže

 

 

R 6 H   Prešov - Táborisko - Mestská vodáreň, 02.12.1957 - 23.02.1961

- dočasný vysielač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

- 16 m priehradový stožiar na 20 m vodárni

- signál na vysielač sa prenášal trasou z Lomnického štítu

 

 

R 6 H   Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 03/1958 - 1961

- dočasný vysielač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

- 15 m priehradový stožiar

 

 

R 11 V   Žilina - Polom, 01.01.1958 - 14.08.1961

- dočasný vysielač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

 

 

R 7 H   Banská Bystrica - Krížna, 28.08.1958 - 27.10.1960

- dočasný vysielač, RRS, 50 m priehradový stožiar

 

 

R 6 H   Nižná na Orave - Prasatín, 29.08.1958

- dočasný vysielač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

 

 

R 5 V   Kežmarok - Lomnícky štít, 1958 - 30.09.1961

- dočasný vysielač/prevádzač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

- bol to najvyššie umiestnený TV vysielač a retranslačná stanica v Európe (2632 m n. m.)

- retranslačná stanica bola sprevádzkovaná už v roku 1957, rovnako aj trasa do Prešova na vodáreň

 

 

R 5 H   Kysucké Nové Mesto - Lopušná - Veľké Ostré, 1958

- dočasný vysielač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

 

 

R 7 V   Podbrezová - Brezovo (Brezová), 1958

- dočasný vysielač/opakovač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

 

 

R 6 H   Ružomberok - Kalvária, 1959

- dočasný vysielač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

 

 

R 10 H   Trenčín - Hrad, 1959

- dočasný vysielač/prevádzač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

 

 

R 10 V   Humenné - Kalvária, 1960

- dočasný vysielač/prevádzač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

- cca 18 m priehradový stožiar so štvorcovým pôdorysom a monorúrou pre anténu

- prijímacia anténa v tvare kosoštvorca bola umiestnená vedľa na 4 monorúrových stĺpoch

- vstupný signál sa naberal z vysielača Prešov - Táborisko - vodáreň (6. kanál)

 

 

R 9 H   Stropkov - Baňa, 1960

- dočasný vysielač/prevádzač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

 

 

R 12 H   Žiar nad Hronom, 1960

- dočasný vysielač/prevádzač [inštalovali rádioamatéri Zväzarmu]

 

 

R 7 H   Banská Bystrica - Suchá hora, 28.10.1960 - 31.08.2011

- prvý stožiar mal výšku 300 m

 

 

R 12 V   Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 01.01.1961 - 1994

- dočasný vysielač, RRS (veža)

 

 

R 6 V   Košice - Dubník, 24.02.1961 - 31.08.2011

- prvý stožiar mal výšku 300 m

- v súčasnosti meria stožiar 318 m a ide o najvyššiu stavbu na Slovensku

 

 

R 12 V   Modrý Kameň - Drienovka, 01.08.1961 - 1977

- dočasný vysielač

 

 

R 11 V   Žilina - Polom, 14.08.1961 - 23.01.1970

- dočasný vysielač

 

 

R 5 V   Poprad - Kráľova hoľa, 01.10.1961 - 17.12.1972

- z dočasného vysielača umiestneného v chate sa vysielalo od októbra 1961 do decembra 1961

- dočasný vysielač, 50 m priehradový stožiar (z Krížnej)

- dočasná budova vysielača bola dokončená v decembri 1961

 

 

R 11 V   Žilina - Krížava, 23.01.1970 - 31.08.2011

- 109 m stožiar, po rekonštrukcii dosahuje výšku 116 m

- stožiar bol dokončený už v roku 1969

- vysielač bol budovaný už tak, aby bol schopný

v budúcnosti prenášať farebný signál

 

 

R 9 V   Štúrovo - Modrý vrch, 31.05.1971 - 31.08.2011

- na prelome 80. a 90. rokov zmena z V polarizácie na H

 

 

R 5 V   Poprad - Kráľova hoľa, 18.12.1972 - 04.08.1996

- nový 135 m stožiar bol dokončený v roku 1971

- rádiokomunikačným strediskom (TVS) na úrovni

základného vysielača sa Kráľova hoľa stala 18.12.1972.

- nová budova vysielača (TVS) bola dokončená v roku 1979

- vysielač z novej budovy začal vysielať až 17.06.1981

- prstenec na stožiari, ktorý mal slúžiť ako výhliadka

a kaviareň bol neskôr kvôli bezpečnosti demontovaný

(námraza a silný nárazový vietor rozbíjali okná)

 

 

R 2 H   Bratislava - Kamzík, 15.05.1975 - 31.08.2011

- nová 194 m TV veža

- základný kameň položený 12.10.1967, uvedená do prevádzky 26.06.1974

 

 

R 4 H   Námestovo - Magurka, 29.09.1975 - 31.08.1996

- 80 m železobetónová veža

 

 

R 4 H   Bardejov - Magura, 14.11.1975 - 31.08.1996

- 81 m priehradová veža

 

 

R 9 H   Ružomberok - Úložisko, 18.05.1976 - 31.08.2011

 

 

R 10 V   Trenčín - Nad oborou, 06.09.1976 - 31.08.2011

 

 

K 21 H   Nové Mesto nad Váhom/Uherský Brod - Veľká Javorina, 20.04.1979 - 31.12.1992

- dočasný vysielač, RRS (veža)

 

 

K 31 H   Bratislava - Kamzík, 06.05.1982 - 31.08.2011

 

 

K 42 H   Borský Mikuláš - Dubník, 10.01.1986 - 01/2006

- 80 m priehradová veža

 

 

K 40 H   Banská Štiavnica - Sitno, 27.04.1988 - 31.08.2011

 

 

K 30 H   Nitra - Zobor, koniec 80. rokov - 1993

- dočasný vysielač, priehradový stožiar vedľa priehradovej veže RRS

 

 

K 52 H   Košice - Šibená hora, koniec 80. rokov alebo začiatok 90. rokov - 29.12.2004

 

 

K 30 H   Nitra - Zobor, 1993 - 23.05.2011

- nová TV veža

 

 

R 12 V   Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 1994 - 15.05.1998

- nová 134,5 m TV veža

 

 

K 47 H   Nové Mesto nad Váhom/Uherský Brod - Veľká Javorina, 10/1995 - 31.01.1996 (ČT 1)

- nová 134,5 m TV veža

 

 

K 47 H   Poprad - Kráľova hoľa, 1996 - 31.08.2011

- po rekonštrukcii dosahuje stožiar výšku 137,5 m

 

 

K 40 H   Bardejov - Magura, 1996 - 12.04.2011

 

 

K 26 H   Námestovo - Magurka, 1996 - 18.04.2011

 

 

K 50 H   Lučenec - Blatný vrch, 1996 - 16.03.2011

 

 

K 60 H   Modrý Kameň - Španí laz, 1996 - 21.03.2011

 

 

K 56 H   Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 05.12.1997 - 30.05.2011

 

 

K 52 H   Košice - Bankov - Červený breh, 30.12.2004 - 31.08.2011

(presunutý zo Šibenej hory)

 

 

R 11 H   Košice - Šibená hora, 30.12.2004 - 31.08.2011

 

 

K 42 H   Šaštín-Stráže - Vinohrádky, 01/2006 - 31.08.2011

(presunutý z lokality Borský Mikuláš - Dubník)

 

* * *

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vysielač Poprad - Kráľova hoľa, nový 135 m stožiar dokončený v roku 1971, nová budova v roku 1979.

Rádiokomunikačným strediskom (TVS) na úrovni základného vysielača sa Kráľova hoľa stala 18.12.1972.

Foto z roku 1979 [vľavo + vpravo].

 

* * *

 

 

 

 

 

 

 

 

- 2. TV program -

 

K 27 H   Bratislava - Kamzík, 15.02.1970 - 28.08.1974

- dočasný vysielač, 110 m priehradová veža

 

 

K 24 H   Poprad - Kráľova hoľa, 15.02.1970 - 31.12.1970

- dočasný kanál, dočasný vysielač, 50 m priehradový stožiar (z Krížnej)

 

- 24. kanál Poprad - Kráľova hoľa a 27. kanál Bratislava - Kamzík začali vysielať špeciálne pri príležitosti prenosov z Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách prvýkrát

farebne (14.02.1970). 2. program začal vysielať oficiálne 10.05.1970.

 

- 14. február 1970 bol dôležitým medzníkom: prvé vysielanie vo farbe v sústave SECAM z lyžiarskych Majstrovstiev sveta v klasických disciplínach vo Vysokých Tatrách, ktoré videli diváci

v tridsiatich krajinách sveta. Prvý farebný televízny prenos ČST /MS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách/.

 

 

K 21 H   Košice - Šibená hora, 15.12.1971 - 29.12.2004

- vykrývací vysielač

 

 

K 35 H   Žilina - Krížava, 09.05.1973 - 02.05.2011

- 109 m stožiar, po rekonštrukcii dosahuje výšku 116 m

- stožiar bol dokončený už v roku 1969

- zároveň bolo 09.05.1973 v sieti 2. programu zavedené farebné vyusielanie

 

 

K 32 H   Banská Bystrica - Suchá hora, 01.08.1974 - 31.08.2011

 

 

K 30 H   Poprad - Kráľova hoľa, 28.08.1974 - 31.08.2011

- vysielač bol umiestnený ešte v nedokončenej novej budove

 

 

K 27 H   Bratislava - Kamzík, 29.08.1974 - 02.06.2011

- nová 194 m TV veža

- základný kameň položený 12.10.1967, uvedená do prevádzky 26.06.1974

 

 

K 29 H   Námestovo - Magurka, 19.12.1975 - 18.04.2011

 

 

K 27 H   Ružomberok - Úložisko, 29.12.1975 - 30.06.1987

-vykrývací vysielač

 

 

K 29 H   Prešov - Makovica, 30.12.1975 - 11.04.1977

- dočasný kanál a vysielač, RRS (veža)

 

 

K 25 H   Košice - Dubník, 29.12.1976 - 05.04.2011

 

 

K 37 H   Borský Mikuláš - Dubník, 23.12.1977 - 01/2006

 

 

K 37 H   Bardejov - Magura, 13.10.1978 - 12.04.2011

 

 

K 21 H   Modrý Kameň - Španí laz, 22.02.1979 - 21.03.2011

 

 

K 39 H   Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 18.05.1979 - 1994

- dočasný vysielač, RRS (veža)

 

 

K 33 H   Lučenec - Blatný vrch, 21.12.1979 - 16.03.2011

 

 

K 23 H   Trenčín - Nad oborou, 30.10.1981 - 12.04.2011

 

 

K 22 H   Rožňava - Dievčenská skala, 07.09.1983 - 14.03.2011

- vysielač bol najprv umiestnený na RRS Úhorná - Panský vrch,

kým nebol dobudovaný TV vysielač na kóte Dievčenská skala

 

 

K 31 H   Štúrovo - Modrý vrch, 19.12.1983 - 09.03.2011

 

 

K 27 H   Stará Ľubovňa - Kolník, 21.12.1983 - 13.06.2011

(súčasný názov kóty je Kotník)

 

 

K 26 H   Banská Štiavnica - Sitno, 01.01.1987 - 22.12.1987

- dočasný vysielač, RRS (priehradová veža)

 

 

K 27 H   Ružomberok - Úložisko, 16.07.1987 - 24.03.2011

-vykrývací vysielač

 

 

K 26 H   Banská Štiavnica - Sitno, 22.12.1987 - 05.05.2011

- nová TV veža

 

 

K 23 H   Snina - Magurica, 1988 - 02.05.2011

 

 

K 21 H   Nové Mesto nad Váhom/Uherský Brod - Veľká Javorina, 01.01.1993 - 03.02.1994 (ČT 2)

- dočasný vysielač, RRS (veža)

 

 

K 39 H   Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 1994 - 30.05.2011

- nová 134,5 m TV veža

 

 

K 21 H   Nové Mesto nad Váhom/Uherský Brod - Veľká Javorina, 04.02.1994 - 30.11.2011 (TV Nova)

- nová 134,5 m TV veža

 

 

K 47 H   Nové Mesto nad Váhom/Uherský Brod - Veľká Javorina, 01.02.1996 - 31.01.2011 (ČT 2)

- nová 134,5 m TV veža

 

 

K 28 H   Uhrovec - Ostrý vrch, 90. roky - 27.12.2004

 

 

K 28 H   Uhrovec - Hradište - Ploštiny, 28.12.2004 - 31.08.2011

(presunutý z Ostrého vrchu)

 

 

K 21 H   Košice - Bankov - Červený breh, 30.12.2004 - 31.08.2011

(presunutý zo Šibenej hory)

 

 

K 37 H   Šaštín-Stráže - Vinohrádky, 01/2006 - 02.06.2011

(presunutý z lokality Borský Mikuláš - Dubník)

 

* * *

 

 Zoznam analógových TV prevádzačov - okresy: TU!.

 

 Zoznam analógových TV prevádzačov - flash [A - Ž]: TU!.

 

* * *

 

 

 

Ako boli uvedené do prevádzky TV vysielače ÚPST/OK 3/TA 3 na Slovensku:

 

K 52 H   Košice - Šibená hora, 31.05.1978 - 31.03.1981

 

K 27 H   Košice - Šibená hora, 01.04.1981

- zmena z 52. na 27. kanál + zvýšenie ERP na 1 kW

 

K 50 H   Bratislava - Kamzík, 24.08.1984 - 12.10.1987

 

K 50 H   Bratislava - Kamzík, 12.10.1987

- zvýšenie ERP na 0,8 kW

 

K 49 H   Banská Bystrica - Suchá hora, 05.09.1984 - 31.08.1986

 

K 49 H   Banská Bystrica - Suchá hora, 01.09.1986

- zvýšenie ERP na 7 kW

 

K 52 H   Prešov - Šibená hora - TVp, 29.10.1987

 

K 57 H   Stará Ľubovňa - Ľubovniansky hrad - TVp, 04.01.1988

 

K 49 H   Považská Bystrica - Okresný úrad - TVp, 31.03.1988

 

K 40 H   Ružomberok - Úložisko, 28.04.1988

 

 

Od roku 1988 boli uvedené do prevádzky ešte tieto vysielače ÚPST/OK 3/TA 3:

Banská Štiavnica - Sitno, 52. kanál

Poprad - Štrbské Pleso - RRS (veža), 47./42. kanál

Rimavská Sobota - Budova Spoje, 41. kanál

 

V pláne bola ešte výstavba vysielačov 3. TV programu - ÚPST v lokalitách

Košice - Dubník (59. kanál), Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina (47. kanál)

a Žilina - Krížava (52. kanál), ktorá sa už po roku 1989 nestihla zrealizovať.

 

Modulácia pre vysielač ÚPST v Košiciach v roku 1978 bola použitá priamo z rádioreléovej trasy zo ZSSR.

Od roku 1984 sa postupne rozvíjala sieť vysielačov tohoto programu a primárny signál

sa začal prijímať priamo z družice STACIONAR.

 

 

V rokoch 1978 - 1990 vysielala na niektorých TV kanáloch

3. okruhu stanica ÚPST - Ústredný program Sovietskej televízie.

 

Od 14.05.1990 do 05.06.1991 vysielala na niektorých

TV kanáloch 3. okruhu stanica OK 3.

 

Od 06.06.1991 do 01.09.1992 vysielala na Slovensku

na niektorých TV kanáloch 3. okruhu stanica pod názvom TA 3.

V Českej republike vysielala stanica OK 3 do 31.12.1992.

 

Stanica OK 3 bola prezentovaná ako OTEVŘENÝ KANÁL - OTVORENÝ KANÁL.

Stanica TA 3 bola prezentovaná ako TATRY, neskôr ako TELEVÍZNA ANTÉNA 3.

 

Po trojici vysielačov Bratislava - Kamzík, Banská Bystrica - Suchá hora a Košice - Šibená hora

sa TA 3 podarilo v júli 1991 oživiť aj vysielače Banská Štiavnica - Sitno, Ružomberok - Úložisko,

Poprad - Štrbské Pleso RRS a Prešov - Šibená hora, TVp. Pôvodne plánovaný vysielač Lučenec - Blatný vrch

TA 3 nevyužívala a v lokalite Košice - Dubník sa vysielač pre 3. okruh ešte len budoval.

 

 

Ešte pred vysielaním OK 3 a TA 3...

 

Myšlienka využiť frekvencie, ktoré predtým slúžili sovietskym vojskám, sa zrodila v košickom štúdiu.

Od apríla 1990 sa začala vysielať na 27. kanáli (oblasť Košice - mesto) hodinová relácia KTV 27.

Mala lokálny charakter a bola určená pre obyvateľov mesta. Vysielala sa pravidelne

s týždennou periodicitou (nedeľa od 18.00 do 19.00 h).

 

* * *

 

 

 

Poprad - Kráľova hoľa

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

    Dokončený nový 135 m stožiar a vpravo pôvodný 50 m stožiar v roku 1971  Rádioreléové zariadenie a časť 50 m stožiara na Kráľovej holi - 60. roky 20. storočia

   V pozadí je ešte stará budova (nová budova sa začala stavať až v roku 1973)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                              Celkový pohľad na TV Kráľova hoľa v zime roku 1968                         Dnes už historická snímka strediska na Kráľovej holi - 60. roky 20. storočia

                            Pôvodný 50 m priehradový stožiar s pôvodnou budovou                       Pôvodná budova + rádioreléové zariadenia VESNA + menší anténový nosič

 

* * *

 

 

 

Roky ukončenia výstavby definitívnych vysielačov, stožiarov a TVS:

 

Bratislava - Kamzík, 1956

 

Banská Bystrica - Suchá hora, 1960

 

Košice - Dubník, 1961

 

Poprad - Kráľova hoľa, 1961

 

Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 1961

 

Žilina - Krížava, 1970

 

Štúrovo - Modrý vrch, 1971

 

Košice - Šibená hora, 1971

 

Poprad - Kráľova hoľa, 1971 (nový stožiar) + 1979 (nové TVS)

Rádiokomunikačným strediskom (TVS) na úrovni základného vysielača sa Kráľova hoľa stala 18.12.1972.

 

Bratislava - Kamzík (nové TVS), 1975

 

Námestovo - Magurka, 1975

 

Bardejov - Magura, 1975

 

Ružomberok - Úložisko, 1975

 

Trenčín - Nad oborou, 1976

 

Borský Mikuláš - Dubník, 1977

 

Modrý Kameň - Španí laz, 1979

 

Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 1979 (nové TVS) + 1994 (nový stožiar)

 

Lučenec - Blatný vrch, 1979

 

Rožňava - Dievčenská skala, 1983

 

Stará Ľubovňa - Kolník (Kotník), 1983

 

Banská Štiavnica - Sitno, 1987

 

Snina - Magurica, 1988

 

Nitra - Zobor, 1993

 

* * *

 

 

 

Mapa československých z roku 1981 [kliknuť pre zvačšenie]:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

* * *

 

 

 

Mapa významnejších československých a prihraničných vysielačov z roku 1978 [kliknuť pre zvačšenie]:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

* * *

 

 

 

Mapa českých a prihraničných vysielačov z roku 1991 [kliknuť pre zvačšenie]:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

* * *

 

 

 

Mapa slovenských a prihraničných vysielačov z roku 1991 [kliknuť pre zvačšenie]:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

* * *

 

Ako sa vytvárali kombinácie dvoch kanálov pre jednotlivé vysielacie stanovištia.

[V mnohých prípadoch to v praxi vyzerá úplne inak...]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

* * *

 

 

 

Dočasne umiestnené TV vysielače a prevádzače boli na kótach:

[niektoré amatérsky skonštruované - ZO Zväzarm v 50. rokoch 20. storočia,

pokiaľ neboli vybudované nové stožiare a definitívne TVS]

 

Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina - provizórny objekt - 6. kanál (H), 12. kanál (V)

[16 km severozápadne od mesta Nové Mesto nad Váhom, v pohorí Biele Karpaty]

Na Veľkej Javorine sa nachádzala aj retranslačná stanica.

 

 

Trenčín - Hrad - 10. kanál (H)

[0,5 km severovýchodne nad centrom mesta Trenčín]

 

 

Žilina - Polom - 11. kanál (V)

[nad obcami Stráňavy a Višňové, 10 km juhovýchodne od mesta Žilina, v pohorí Martinské hole]

 

 

Kysucké Nové Mesto - Lopušná - Veľké Ostré - 5. kanál (H)

[1 km juhovýchodne od mesta Kysucké Nové Mesto, v pohorí Kysucká vrchovina]

 

 

Nižná na Orave - Prasatín - 6. kanál (H)

[2,5 km juhovýchodne od centra mesta Nižná na Orave, v pohorí Skorušina]

Na Prasatíne sa nachádzala aj retranslačná stanica. Vyžiarený výkon 2 kW.

Prevádzková spolahlivosť bola zabezpečená zdvojením príslušných systémov.

 

 

Ružomberok - Kalvária - 6. kanál (H)

[1,5 km juhozápadne od centra mesta Ružomberok, v časti Hrabovo]

Na Kalvárii sa nachádzala aj retranslačná stanica. Vyžiarený výkon 2 kW.

Prevádzková spolahlivosť bola zabezpečená zdvojením príslušných systémov.

 

 

Banská Bystrica - Krížna - 7. kanál (H)

[nad obcami Staré Hory a Turecká, 16 km severne od mesta Banská Bystrica, v pohorí Veľká Fatra]

Na Krížnej sa nachádzala aj retranslačná stanica.

Na kóte Krížna je dnes umiestnená retranslačná rádioreléová stanica.

 

 

Modrý Kameň - Drienovka - 12. kanál (V)

[1 km východne od mesta Modrý Kameň, v pohorí Krupinská planina]

 

 

Kežmarok - Lomnický štít - Observatórium - 5. kanál (V)

[16 km severne od mesta Poprad, v pohorí Vysoké Tatry]

Na Lomnickom štíte sa nachádzala aj retranslačná stanica.

Na kóte Lomnický štít je dnes umiestnená retranslačná rádioreléová stanica a TV prevádzač.

 

 

Poprad - Kráľova hoľa - chata - 5. kanál (V)

[22 km juhozápadne od mesta Poprad, v pohorí Nízke Tatry]

Na Kráľovej holi sa nachádzala aj retranslačná stanica.

 

 

Prešov - Mestská vodáreň, neskôr hvezdáreň - 6. kanál (H)

[1 km východne od centra mesta Prešov v areáli Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana]

Umiestnenie na prešovskej vodárni bolo vybrané z dôvodu priamej viditeľnosti na Lomnický štít.

(príjem a retransmisia signálu Ostrava - Hošťálkovice -> Lomnický štít -> Prešov - vodáreň)

 

* * *

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Bratislava - Kamzík - stará veža - s výstavbou sa začalo 06.11.1955,

využívaná od 08/1956 do 1979 (odstrelená)

 

* * *

 

 

 

Dočasne využívané stožiare a objekty sa nachádzali na kótach:

Bratislava - Kamzík: 2. a 27. kanál,

Nitra - Zobor: 28. kanál, 30. kanál

Nové Zámky: 33. kanál,

Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina: 6., 12. (V), 21. a 39. kanál,

Žilina - Polom: 11. kanál (V),

Banská Bystrica - Krížna: 7. kanál,

Banská Štiavnica - Sitno: 26. a 40. kanál,

Modrý Kameň - Drienovka: 12. kanál (V),

Poprad - Kráľova hoľa: 5. (V) a 24. kanál,

Prešov - Makovica: 29. kanál,

Snina - Širkáň (TVp): 23. a 40. kanál,

 

ktoré boli neskôr nahradené novými stožiarmi a definitívnymi stavbami TVS.

 

* * *

 

 

V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa na vysielanie dočasne využívali TV kanály:

(využívali sa dočasne pri zavádzaní 2. programu)

Nitra - Zobor: 28. kanál,

Nové Zámky: 33. kanál,

Poprad - Kráľova hoľa: 24. kanál,

Prešov - Makovica: 29. kanál,

Snina - Širkáň (TVp): 40. kanál,

Stará Ľubovňa - Kolník (Kotník): 44. kanál,

 

z ktorých boli niektoré pridelené v rámci frekvenčného plánu Stockholm 1961

 

Počas Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách v roku 1970 bol dočasne využívaný

24. kanál Poprad - Kráľova hoľa pre farebné vysielanie 2. programu.

 

28. kanál Nitra - Zobor bol neskôr prekoordinovaný na Uhrovec - Ostrý vrch

40. kanál Snina - Širkáň (TVp) bol neskôr prekoordinovaný na Bardejov - Stebnícka Magura

 

* * *

 

 

 

Teletext sa prvykrát začal vysielať 01.05.1988.

 

* * *

 

 

 

Vývoj televízneho vysielania na Slovensku:

 

                      - 1. TV program -                                 - 2. TV program -

  Rok     ZTV   TVV   TVP   % územia   % obyvateľstva      ZTV   TVV   TVP   % územia   % obyvateľstva

 

  1961      1     2     0     40 %          37 %             -     -     -      -             -

  1965      4     3   109     70 %          71 %             -     -     -      -             -

  1970      4     3   260    87,2 %         82 %             1     0     0     14 %         18,6 %

  1975      4     5   448    97,2 %        94,7 %            4     1     0    37,2 %        49,1 %

  1980      4     8   530    98,5 %        95,9 %           11     1    74    61,2 %        69,4 %

  1985      4    10   553    98,5 %        96,1 %           15     2   127     72 %         77,3 %

  1988*     4    10   566    98,9 %        96,1 %           16     2   175     78 %          83 %

 

  * - údaj k 01.06.1988                    Údaje o 2. TV programe sú od začatia vysielania 15.02.1970.

  ZTV - Základné TV vysielače              Počet koncesionárov: 1960:  84 061          1975:   959 631

  TVV - TV vysielače                                            1965: 403 065          1980: 1 160 777

  TVP - TV prevádzače                                           1970: 715 374          1985: 1 189 305

 

* * *

 

 

Vysielač Dubník v Slanských vrchoch je najvyššou stavbou na Slovensku. Je vysoký 318 metrov.

 

Najvyššie položený vysielač na Slovensku ako aj v celom bývalom Československu,

ale dokonca aj v celej strednej Európe je na kóte

Poprad - Kráľova hoľa (1938 + 30/59/100/110/121/135/137,5 m n. m.).

Dnes stojí na jeho vrchole v poradí 2. stožiar, ktorý bol v 90. rokoch 20. storočia rekonštruovaný.

 

Najvyššie položený televízny prevádzač (TVp) na Slovensku bol v okrese Kežmarok

Tatranská Javorina I - Lomnický štít (38. kanál - STV 1, 41. kanál - STV 2)

v nadmorskej výške 2632 + 4 m n. m..

Signál z tohto TV prevádzača bolo možné zachytiť v Prešove, na Orave, či dokonca v Poľsku v Krakówe.

 

Najnižšie položený prevádzač na Slovensku bol v okrese Nové Zámky pri obci Chľaba I

(11. kanál - STV 1, 26. kanál - STV 2) v nadmorskej výške 105 + 30 m n. m..

 

Prvý oficiálny televízny prevádzač na Slovensku bol uvedený do prevádzky 07.06.1961 v Martine

a bol umiestnený na kostolnej veži v obci Záturčie (dnes mestská časť Martina).

 

* * *

 

 

Vysielanie z dvoch najvyšších ukotvených 300 m stožiarov na Slovensku

Banská Bystrica - Suchá hora a Košice - Dubník (60. - 70. roky 20. storočia)

bolo dočasne odstavené z dôvodov: požiarov, veterných smrští, zásahov

bleskov, poškodenia anténových systémov, budov a striech TVS.

 

 

Pád anténového systému na Suchej hore a požiar na Dubníku

 

Počas víchrice sa rozkmitali 80 mm laná aj stožiar, ktoré sa začali vlniť a následne spadol 7 tonový anténový systém VHF R07 z výšky 300 metrov do 2 m snehu, na Suchej hore sa vtedy dočasne vysielalo

z retranslačnej kabíny a vysielanie z Dubníka bolo po požiari začiatkom 80. rokov 20. storočia

dočasne nahradené vysielaním z retranslačnej rádioreléovej veže na kóte Makovica, 972 + 65 m,

vzdialenej 8 km južne od vysielača Dubník v pohorí Slanské vrchy. Z Makovice sa vysielal aj

2. program na 29. kanáli v dobe od 30.12.1975 - 11.04.1977, kým sa nenainštaloval vysielač

na TVS Košice - Dubník na 25. kanáli, ktorý bol uvedený do prevádzky dňa 29.12.1976.

 

Stožiar vysielača Dubník mal byť pôvodne umiestnený na výhodnejšej a vyššej kóte Makovica (981 m),

ktorú však obsadila armáda a umiestnila na nej rádiolokátor (radar).

 

Počas okupácie v auguste 1968 bola ruskými vojskami na vysielači Košice - Dubník

Zničená všetka vysielacia technika.

 

Proti víchriciam, aby sa stožiare a napínacie laná s priemerom 80 mm nerozkmitali a nevlnili, boli

urobené opatrenia na všetkých kotvených stožiaroch na ktoré boli nainštalované

po obvode tzv. rozrážače, ktoré úplne utlmia kmitanie.

 

Najvyšší priehradový stožiar televízneho prevádzača meria 50 m

a nachádza sa na kóte Ružomberok - Mních.

 

* * *

 

 

Najzápadnejší výkonný vysielač - TVS je na kóte Bratislava - Kamzík.

Najjužnejší výkonný vysielač - TVS je na kóte Štúrovo - Modrý vrch.

Najsevernejší výkonný vysielač - TVS je na kóte Námestovo - Magurka.

Najvýchodnejší výkonný vysielač - TVS je na kóte Snina - Magurica.

 

* * *

 

 

TVS Štúrovo - Modrý vrch bolo prvým plne automatizovaným strediskom s vysielačom bez obsluhy.

 

* * *

 

 

Na Kráľovej holi...

 

Cesta do práce a z práce na Kráľovej holi v zimných mesiacoch nebola jednoduchá. Obsluha najvyššie položeného televízneho vysielača v strednej Európe vo výške 1938 m n. m. sa tu striedala každých 6 dní.

 

Na dopravu zo Šumiaca na Kráľovu hoľu sa využívali dve vojenské obrnené vozidlá (1961 - 1965),

snežné vozidlo (1966), špeciálne pásové Volvo (1967), ratrak (1968) a terénny automobil “Rumun“ M 461.

 

Vzdušné elektrické vedenie zničili hneď v prvú zimu vietor a námraza, takže dieselelektrický agregát

sa využíval takmer nepretržite a pribudli starosti s dopravou nafty. Zlé poveternostné podmienky

pre uzemnenie boli príčinou toho, že sa prípojka neustále opravovala a prestavovala,

dokiaľ nebol z Nižného sedla položený smerom nahor kábel.

 

Pri spustení vysielania v roku 1961 bol na Kráľovej holi využívaný na 5. kanáli (V) vysielač

s výkonom 0,5 kW. Neskôr bol zhotovený 2 kW koncový stupeň. Anténa obrazového vysielača, ktorá

bola nainštalovaná na 50 m priehradovom stožiari nemala za 14 rokov existencie v drsných klimatických podmienkach jedinú poruchu. Zvuková anténa (celovlnný koaxiálny dipól) mala však neustále poruchy.

Pri zvislej polarizácii vyčnievala z vrcholu stožiara a stávala sa obľúbeným terčom bleskov. Preto

bola neskôr prerobená na spôsob obrazovej. Priehradový 50 m stožiar aj vysielač, ktorý bol upravený pochádzali zo zaniknutého vysielača na Krížnej, ktorý vysielal do spustenia TVS Suchá hora.

Nový 135 m stožiar na Kráľovej holi bol dokončený v roku 1971. Rádiokomunikačným strediskom (TVS) na úrovni základného vysielača sa Kráľova hoľa stala 18.12.1972. Nová budova vysielača (TVS)

bola vo výstavbe od roku 1973 do roku 1979.

 

Vysielač Kráľova hoľa pokrýva signálom najväčšie územie Slovenska.

V minulosti sa z neho vysielal Prvý program na 5. kanáli (V), ERP = 100 kW, ktorý bol v roku 1996 presunutý na 47. kanál, ERP = 600 kW. Počas Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách bol

dočasne využívaný 24. kanál (14.02.1970) pre farebné vysielanie. Druhý program vysielal na 30. kanáli,

ERP = 600 kW. Dňa 31.08.1996 začal na 42. kanáli vysielať 3. okruh - TV Markíza, max. ERP = 600 kW.

Z Kráľovej hole sa vysielalo aj v pásme VKV I a v súčasnosti sa vysiela v pásme VKV II a DVB-T.

 

Z Kráľovej hole sú nádherné a ďaleké výhľady.

Dovidieť na vysielač na 150 km vzdialenej Lysej hore v Moravských Beskydách v Českej republike,

či na vysielač Kékes v pohorí Mátra v Maďarsku alebo na Vihorlatské vrchy na východnom Slovensku

a dokonca až na pohorie Alpy.

 

* * *

 

 

Európsky unikát

 

Na Lomnickom štíte (2632 m n. m.) bola v roku 1957 postavená retranslačná stanica

a sprevádzkovaný TV vysielač (1958 - 1961), neskôr TV prevádzač. V roku 1957 bola uvedená

do prevádzky aj retranslačná trasa Lomnický štít - Prešov (vodáreň). V prípade Lomnického štítu

išlo o najvyššie položenú retranslačnú stanicu, televízny vysielač a televízny prevádzač v Európe.

 

Pri výpadku trasy bolo možné na Lomnickom štíte prijímať (ballempfang) na špeciálny profi prijímač ”Ballemfanger” signál priamo až z vysielača Bratislava - Kamzík, ktorý

ešte vyhovoval (roky cca 1959 - 1963).

 

* * *

 

 

 

Retranslačné rádioreléové trasy, veže, body na území Slovenska:

 

Severná magistrála je riešená železobetonovými vežami

a Južná magistrála väčšinou oceľovými priehradovými vežami a stožiarmi, vrátane niektorých TVS.

 

Železobetónové retranslačné veže majú kruhový alebo štvorcový pôdorys (Štrbské Pleso, Magurka)

a dosahujú výšku 30 až 60 metrov, vrátane niektorých TVS.

 

 

- Severná magistrála -

 

Kamzík

Borová

Veľká Javorina

Borský Mikuláš - Dubník

Čierny vrch - Sedlo pod Čiernym vrchom

Nad oborou

Trenčín

Krížava

Žilina

Suchá hora

Chopok

Magurka

Úložisko

Skalka

Brezno

Kráľova hoľa

Kotník

Štrbské Pleso

Poprad

Vrch sv. Anny

Stará Ľubovňa

Stráňany

Spišská Stará Ves

Rudník

Prešov N. S.

Makovica

Dubník

Stropkov - Baňa

Stebnická Magura

Bardejov

Magurica

Biela hora

 

 

- Južná magistrála -

 

Kamzík

UTB

Dunajská Streda

Mostová

Zobor

Nitra

Topoľčany

Jaslovské Bohunice

Holica

Komárno

Sitno

Koniarka

Šahy

Želiezovce

Levice

Modrý vrch

Španí laz

Surovina

Blatný vrch

Lučenec

Háj

Poltár

Palaska - Veľký vrch

Úhorná - Panský vrh

Dievčenská skala

Opátka - Tisícovka

Šibená hora

Makovica

 

 

- Medzinárodné smerovania trás -

 

Z Kamzíka smerujú trasy:

Česká republika - Lanžhot - Děvín [Mikulov]

Maďarsko - Szabad-hegy [Győr]

Rakúsko - Kahlenberg [Wien]

 

Z Veľkej Javoriny smeruje trasa:

Česká republika - Hradisko [Vyškov]

 

Z Krížavy smeruje trasa:

Česká republika - Lysá hora [Frýdek-Místek]

 

Z Bielej hory smeruje trasa:

Ukrajina - Tokarnja [Užhorod]

 

 

* * *

 

 

- RR body -

 

Polianka

Krížna

Donovaly - Nová hoľa

Panský diel

Surovina

Lomnický štít

 

* * *

 

 

 

Mapa rádioreléových trás na území Slovenska - retranslačné stanice, veže, body [kliknuť pre zväčšenie]:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

* * *

 

 

Mapa základných televíznych a rozhlasových vysielačov na území Slovenska [kliknuť pre zväčšenie]:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

* * *

 

 

Z histórie Československej televízie

 

Z televízneho historického kalendára

 

01.05.1953 - Začiatok vysielania Televízneho štúdia ČST Praha

16.01.1954 - Prvé vystúpenie slovenského divadelného súboru v ČST /Armádne divadlo Martin/

01.01.1955 - Prvý prenosový voz v prevádzke

11.02.1955 - Prvý priamy televízny prenos /hokej, Zimný štadión Praha/

06.11.1955 - Začiatok výstavby televíznej veže na Kamzíku v Bratislave

31.12.1955 - Začiatok vysielania Televízneho štúdia ČST Ostrava

28.01.1956 - Prvý priamy prenos ČST zo zahraničia /ZOH, Cortine d´ Ampezzo/

11.03.1956 - Prvé Góly - body - sekundy

01.10.1956 - Prvé Televízne aktuality a zaujímavosti /nová etapa TV spravodajstva/

03.11.1956 - Začiatok vysielania Televízneho štúdia Bratislava

21.11.1956 - Prvý priamy prenos divadelnej hry /DPOH Bratislava, A. Kornejčuk: Krídla/

15.12.1956 - Prvé prevzaté divadelné predstavenie z TŠ Bratislava /A. Fedro: Dámy a husári/

15.05.1957 - Prvá televízna inscenácia TŠ Bratislava /V. Novotný: Do videnia, Lucienne!/

01.01.1958 - Prvé Televízne noviny - audiovizuálny denník  ČST

02.08.1958 - Retranslačné spojenie Praha - Bratislava na obojstrannú výmenu programov

29.12.1958 - Štart „bratislavských pondelkov“ /B. Brecht: Život Galileiho/

09.12.1959 - Prvý TV seriál z TŠ Praha /Z. Bláha, I. Prachař, J. Dietl: Rodina Bláhová/

06.07.1961 - Začiatok vysielania Televízneho štúdia ČST Brno

25.02.1962 - Začiatok vysielania Televízneho štúdia Košice

25.07.1962 - Prvá televízna inscenácia z Košíc /J. Kákoš: Vietor do tvárí/

27.08.1962 - Prvý program TŠ Košice v celoštátnom vysielaní /Ľ. Smrčok: Búrlivé leto/

18.01.1964 - Prvý priamy vstup TŠ Košice do Televíznych novín

05.04.1965 - Začiatok výstavby televízneho areálu Mlynská dolina v Bratislave

odovzdanie do užívania I. etapy - 25.11.1970;

II. etapa s najvyššou 28-poschodovou budovou v republike 107,5 m nad

úrovňou terénu - 11.12.1975;

III. etapa s rozlohou najväčším štúdiom ČST 1000 m2 - 09.01.1981

29.01.1966 - Zriadenie Krajovej redakcie ČST Banská Bystrica

12.10.1967 - Základný kameň na výstavbu novej televíznej veže na Kamzíku v Bratislave

/uvedenie do prevádzky 26.06.1974; do roku 1979 boli dve televízne veže/

14.02.1970 - Prvý farebný televízny prenos ČST /MS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách/

01.06.1971 - Prvá televízna inscenácia vo farbe /Klinko a Kompit kráľ/

27.09.1971 - Prvý ročník Medzinárodného televízneho festivalu pre deti a mládež Cena Dunaja

12.04.1973 - Začiatok výrobu dabingu v novom dabingovom štúdiu v Bratislave

09.05.1973 - Pravidelné farebné vysielanie ČST

27.08.1974 - Začiatok výrobu dabingu v novom dabingovom štúdiu v Banskej Bystrici

06.10.1975 - Prvý pôvodný TV seriál z Bratislavy /Vivat Beňovský/

02.11.1976 - Prvý deň otvorených dverí pre divákov v Mlynskej doline v Bratislave

02.03.1978 - Prenos z Bajkonuru s prvým čs. kozmonautom na palube kozmickej lode

25.11.1989 - Prvý priamy prenos z mítingov občanov na Námestí SNP v Bratislave za

uskutočnenie spoločensko-politických premien

18.04.1990 - Vláda SR schválila zmenu názvu Čs. televízia v SSR na Slovenská televízia

14.05.1990 - Experimentálne vysielanie na kanáli OK 3 /neskôr TA 3 - do 01.07.1992/

24.05.1991 - Konštituovanie de iure samostatnej STV ako nezávislej verejnoprávnej inštitúcie

23.10.1991 - Prvé riadne zasadnutie Rady Slovenskej televízie

01.01.1993 - Začiatok samostatného vysielania STV na dvoch celoštátnych okruhoch

18.12.1994 - Sprevádzkovanie pozemnej stanice na príjem a vysielanie signálu STV cez družice

 

Od roku 1990 sa v STV vystriedalo viacero ústredných/generálnych riaditeľov Slovenskej televízie. Každý nový manažment prišiel s vlastnými iniciatívami

a návrhmi na - viac či menej úspešné a divákmi prijímané - zmeny v oblasti dramaturgie vysielania,  jeho grafiky, skladby realizačných zložiek,

technického a technologického vybavenia atď. Najnovšia výrazná zmena sa viaže k dátumu 08.08.2008 - štart vysielania Trojky.

 

* * *

 

 

Slovenská televízia oslávila 55 rokov vysielania

 

Slovenská televízia oslávila 03. novembra 2011 už 55 rokov svojej existencie. História televízneho vysielania na Slovensku je úzko spätá s Československou televíziou /ČST/, ktorej prvé vysielanie z pražskej Meštianskej besedy sa objavilo na obrazovkách 01. mája 1953. Ďalšie štúdio začalo vysielať 31. decembra 1955 z Ostravy a po ňom, 03. novembra 1956 pri príležitosti 30. výročia rozhlasového vysielania na Slovensku, televízne štúdio Bratislava (06. júla 1961 sa pridalo Brno a 25. februára 1962 Košice).

 

Televízne vysielanie na Slovensku odštartoval 03. novembra 1956 priamy prenos zo slávnostného programu z bratislavského Parku kultúry a oddychu. Týmto prvým programom bolo vystúpenie SĽUK-u, ktorý diváci sledovali na približne 500 obrazovkách. V tom čase bol k dispozícii trojkamerový prenosový voz, provizórna hlásateľňa, dve kamery a filmový snímač, to všetko v priestoroch vysielača na Kamzíku. Réžia prvého programu bola v rukách J. Mazanca, pod réžiu vysielania sa podpísal J. Rehák, kameramanov viedol E. Rožňovec, hlásateľské kreslo obsadila H. Michalíková.

 

Jedinečný rok 1968

Doba priniesla so sebou aj ideologické problémy, keď sa od televíznych tvorcov vyžadovalo uprednostňovanie politických obsahov o úspechoch socializmu a o ideálnom socialistickom občanovi. Okolo roku 1968 nastalo určité kultúrne i umelecké uvoľnenie, ktoré umožnilo nakrúcať adaptácie diel západných autorov. Napriek tomu, že bolo čoskoro zabrzdené, televízia mala zásluhu na šírení myšlienok Pražskej jari. Situácia sa zdramatizovala po príchode vojsk Varšavskej zmluvy, televízne štúdiá boli obsadené a vysielanie prerušené. Nastúpila cenzúra, televízia bola odsúdená ako prozápadná a antikomunistická, došlo k prepúšťaniu jej zamestnancov. Ideológovia preferovali divácky neúspešné, no režimu poplatné inscenácie historických udalostí politického významu.

 

Dôležitým medzníkom bol aj 14. február 1970: prvé vysielanie vo farbe v sústave SECAM z lyžiarskych Majstrovstiev sveta v klasických disciplínach vo Vysokých Tatrách, ktoré videli diváci v tridsiatich krajinách sveta. V roku 1980 dosiahla farba už 73 percent z celkového objemu vysielania. Iný významný dátum bol 10. máj 1970, ktorý patril začiatku vysielania 2. programu. Počet koncesionárov STV stúpol v tom čase z pôvodných 794 ľudí na 720 tisíc.

 

Historický kalendár

01.05.1953          začiatok vysielania Televízneho štúdia ČST Praha

11.02.1955          prvý priamy televízny prenos /hokej, Zimný štadión Praha/

06.11.1955          začiatok výstavby televíznej veže na Kamzíku v Bratislave

31.12.1955          začiatok vysielania Televízneho štúdia ČST Ostrava

28.01.1956          prvý priamy prenos ČST zo zahraničia /ZOH, Cortine d´ Ampezzo/

11.03.1956          prvé Góly - body - sekundy

01.10.1956          prvé Televízne aktuality a zaujímavosti /nová etapa TV spravodajstva/

03.11.1956          začiatok vysielania Televízneho štúdia Bratislava

01.01.1958          prvé Televízne noviny - audiovizuálny denník  ČST

29.12.1958          štart „bratislavských pondelkov“ /B. Brecht: Život Galileiho/

09.12.1959          prvý TV seriál z TŠ Praha /Z. Bláha, I. Prachař, J. Dietl: Rodina Bláhová/

06.07.1961          začiatok vysielania Televízneho štúdia ČST Brno

25.02.1962          začiatok vysielania Televízneho štúdia Košice

18.01.1964          prvý priamy vstup TŠ Košice do Televíznych novín

05.04.1965          začiatok výstavby televízneho areálu Mlynská dolina v Bratislave

29.01.1966          zriadenie Krajovej redakcie ČST Banská Bystrica

12.10.1967          základný kameň na výstavbu novej televíznej veže na Kamzíku

                            v Bratislave /uvedenie do prevádzky 26.06.1974; do roku 1979 boli dve

                            televízne veže/

14.02.1970          prvý farebný televízny prenos ČST /MS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách/

27.09.1971          prvý ročník Medzinárodného televízneho festivalu pre deti a mládež Cena

                            Dunaja

12.04.1973          začiatok výrobu dabingu v novom dabingovom štúdiu v Bratislave

09.05.1973          pravidelné farebné vysielanie ČST

02.03.1978          prenos z Bajkonuru s prvým čs. kozmonautom na palube kozmickej lode

25.11.1989          prvý priamy prenos z mítingov občanov na Námestí SNP v Bratislave za

                            uskutočnenie spoločensko-politických premien

18.04.1990          vláda SR schválila zmenu názvu Čs. televízia v SSR na Slovenská

                            televízia

23.10.1991          prvé riadne zasadnutie Rady Slovenskej televízie

01.01.1993          začiatok samostatného vysielania STV na dvoch celoštátnych okruhoch

18.12.1994          sprevádzkovanie pozemnej stanice na príjem a vysielanie signálu STV

                            cez družice

01.01.2011          vznik RTVS - Rozhlas a televízia Slovenska

 

 

* * *

 

 

Éra analógového vysielania sa definitívne skončila - 2012

 

Dňa 31.12.2012 boli vypnuté posledné slovenské analógové televízne vysielače. Posledný deň roka 2012 tak bol zároveň aj koncom éry analógového pozemského vysielania na Slovensku, ktorá sa začala ešte v 50. rokoch minulého storočia. Skončil sa tým mimoriadne náročný proces prechodu na digitálne vysielanie, ktorý sa Slovensku podarilo dokončiť v rekordne krátkom čase zhruba troch rokov. Digitálne vysielanie umožňuje mnohonásobne efektívnejšie využívanie frekvenčného spektra. V jednom televíznom kanáli je totiž možné prenášať niekoľko televíznych programov, pričom pri analógovom vysielaní to bol iba jeden. Zavádzanie novej digitálnej služby sa považuje za jeden z najdôležitejších a najťažších krokov v  histórii rádiokomunikácií. Prechod totiž neprebiehal vo voľných, ale v obsadených frekvenčných pásmach. Vyžiadalo si to postupné vypínanie pôvodných analógových televíznych služieb, pričom v prechodnom období bola zabezpečená paralelná prevádzka analógového a digitálneho televízneho vysielania. Prechod na novú technológiu vytvoril priestor pre zvýšenie ponuky vysielaných programových služieb. Zmizli javy ako ”sneženie” a ”duchovia”, ktoré sú typické pre analógové vysielanie. Vo všeobecnosti sa zlepšilo aj pokrytie signálom. Vypnutím vysielačov sa skončila takmer 60-ročná éra analógového vysielania na Slovensku. Tá sa začala ešte v roku 1953, keď sa z Petřínskej rozhľadne v Prahe uskutočnilo prvé pozemské televízne vysielanie v bývalom Československu. Pravidelné vysielanie sa začalo v roku 1954.

 

Televízne vysielanie v kocke (historické medzníky):

 

1953 - prvé pozemské TV vysielanie v Československu z Petřínskej rozhľadne v Prahe

1954 - začalo sa pravidelné vysielanie v Československu

1956 - televízne vysielanie na Slovensku odštartovalo zo štúdia ČST Bratislava priamym prenosom vystúpenia SĽUK-u z bratislavského PKO

1970 - začal vysielať 2. program, ktorý bol koncipovaný ako národný - zvlášť pre Česko a zvlášť pre Slovensko

1970 - prvé vysielanie vo farbe z lyžiarskych Majstrovstiev sveta v klasických disciplínach vo Vysokých Tatrách

1973 - začalo sa pravidelné farebné vysielanie na 2. programe, o dva roky neskôr aj na 1. programe

1988 - na 2. programe sa začalo vysielanie teletextu

1988 - bola vypracovaná technická norma, ktorá vytvorila predpoklady pre vysielanie zvukového sprievodu v móde stereo a duo, vo väčšej miere sa takéto vysielanie zvuku zavádzalo až od roku 1992

1990 - prvé lokálne TV vysielania v Košiciach (na frekvencii, ktorú dovtedy využívali sovietské vojská)

1991 - vznikla samostatná Slovenská televízia

1993 - začalo sa samostatné vysielanie Slovenskej televízie na dvoch celoštátnych okruhoch

90. roky - vznikali a zanikali komerčné televízie s regionálnym a multiregionálnym dosahom

1999 - prvé experimentálne digitálne televízne vysielanie na Slovensku

2004 - 2009 - tri pilotné projekty digitálneho vysielania (lokality Košice - Prešov, Bratislava - Malacky, Banská Bystrica - Zvolen)

2009 - pravidelná prevádzka digitálneho vysielania

2012 - vypnutie posledných analógových vysielačov

 

 

* * *

 

 

 

 

Rozdelenie rozhlasových a televíznych pásiem

 

Názov

Skratka

Kanál číslo

Šírka kanálu

Kmitočtový rozsah [MHz]

Vlnový rozsah

Dlhé vlny

DV

-

9 kHz

0,1 až 0,3

3 až 1 km

Stredné vlny

SV

-

9 kHz

0,5 až 1,6

600 až 187 m

Krátke vlny

KV

-

9 kHz

5,5 až 26

54,5 až 11,5 m

OIRT VKV-FM rozhlas

VKV-FM I

-

200 kHz

65 až 72

4,6 až 4,15 m

CCIR VKV-FM rozhlas

VKV-FM II

   - *

100 kHz

87,5 až 108

3,43 až 2,78 m

Televízne pásmo I

VHF-TV I

1 až 2

8 MHz

48,5 až 66

6,20 až 4,55 m

Televízne pásmo II

VHF-TV II

3 až 5

8 MHz

77 až 100

3,90 až 3,00 m

Televízne pásmo III

VHF-TV III

6 až 12

8 MHz

185 až 230

1,72 až 1,30 m

Televízne pásmo IV

UHF-TV IV

21 až 37

8 MHz

470 až 606

64 až 49,5 m

Televízne pásmo V

UHF-TV V

37 až 81

8 MHz

606 až 960

49,5 až 31,2 m

Televízne pásmo VI

SHF-TV VI

1 až 40

8 MHz/30 MHz **

11 700 až 12 700

2,57 až 2,37 m

 

     * - Kanály sa niekedy číslujú od 87,5 MHz vyššie po 100 kHz

     ** - Pre prenos kmitočtovej modulácie.

     TV kanály podľa normy OIRT siahajú do kanálu č. 81, podľa normy CCIR do kanálu č. 68.

 

 

Obraz až do bytu - Veľký svet Malých vecí © 1987

 

Aby televízia mohla vysielať, bolo treba prideliť jej príslušné televízne vysielacie pásmo, čo však nebolo také bezproblematické. Dôvod bol jednoduchý - ak sa má preniesť taký obrovský počet informácií, aké treba na vytvorenie obrazu, vyžaduje si to aj primerane široké pásmo frekvencií. Pri televízii by bolo také široké, že napríklad celé pásmo stredných vĺn, o ktorom vieme, že má rozsah 1,1 MHz, by nestačilo ani pre jeden vysielač. Ako to už býva, “novinke“ sa pridelilo nové pásmo na veľmi krátkych vlnách, a to najprv v pásme metrových vĺn. Tu medzinárodnou dohodou bolo určených 12 kanálov, ktoré sa rozdelili na tri pásma. Pribúdaním televíznych vysielačov, zvyšovaním ich výkonov, používaním tzv. vykrývacích vysielačov, ktoré dopravovali signál do ztienených oblastí, sa prvé tri pásma pomerne rýchlo naplnili a bolo treba hľadať ďalšie možnosti. Podľa predchádzajúcej logiky sa televízii opäť ušli nové, podstatne vyššie frekvencie, s ktorými síce nebolo toľko skúseností, ale bolo jasné, že prinesú nové problémy. Rozhodujúce však bolo, že boli voľné a pripravené na použitie. Tak sa televízia - väčšinou svojimi druhými programami - nasťahovala do IV. a V. pásma, do decimetrových vĺn. Tam vysiela dodnes a zrejme tam aj zostane, pretože 60 kanálov tohto pásma ponúka dostatok miesta pre všetky vysielače. Šieste televízne pásmo, ktoré má vyhradené frekvencie okolo 12 GHz, je určené družicovej televízii. Družicová televízia však v súčasnosti nemá ešte dostatok vhodných nosičov, ktoré by vynášali na obežnú dráhu okolo Zeme televízne družice.

 

 

Zmeny vo vysielaní niektorých televíznych vysielačov - 1996

 

Na základe medzinárodných dohôd a v záujme ďalšieho rozvoja televízneho a rozhlasového vysielania Slovenské telekomunikácie š. p. OZ Rádiokomunikácie končia vysielanie televízie v II. TV pásme (4. a 5. televízny kanál) a pokračujú u dotknutých vysielačov vo vysielaní prvého televízneho programu v IV. a V. TV pásme. Z uvedených dôvodov pristupujú Slovenské telekomunikácie k zmenám vo vysielaní niektorých televíznych vysielačov.

 

Vysielač Poprad-Kráľova hoľa ukončí vysielanie na 5. kanáli dňa 4. augusta 1996 o 24. h, vysielače Bardejov a Námestovo, ktoré doteraz vysielali na 4. televíznom kanáli, ukončia vysielanie 31. augusta 1996 o 24. h. Nové televízne vysielače prvého televízneho programu vysielajú v IV. a V. TV pásme. Ide o nasledovné vysielače: Poprad-Kráľova hoľa vysiela na 47. kanáli V. TV pásma s vyžiareným výkonom 600 kW. Bardejov-Magura vysiela na 40. kanáli V. TV pásma s vyžiareným výkonom v hlavnom smere 100 kW. Námestovo-Magurka vysiela na 26. kanáli IV. TV pásma s vyžiareným výkonom v hlavnom smere 20 kW. Lučenec-Blatný vrch vysiela na 50. kanáli V. TV pásma s vyžiareným výkonom v hlavnom smere 100 kW. Modrý Kameň-Španí laz vysiela na 60. kanáli V. TV pásma s vyžiareným výkonom 100 kW. Všetky nové vysielače prvého televízneho programu vysielajú v norme G, čo znamená, že odstup nosnej frekvencie obrazu od nosnej frekvencie zvuku je 5,5 MHz. Vysielanie je s horizontálnou polarizáciou. Slovenská televízia upozorňuje televíznych koncesionárov v oblasti uvedených televíznych vysielačov, že na zabezpečenie kvalitného príjmu z nových vysielačov treba okrem zmeny prijímacieho kanálu v televíznom prijímači použiť vhodnú anténu. V spoločných anténových a káblových rozvodoch treba upraviť prijímacie zariadenia na nové podmienky.

 

 

 

Použitie rozhlasových vysielačov na šírenie programu SRo - 1994

 

V súvislosti so zmenami v použití rozhlasových vysielačov na šírenie programov Slovenského rozhlasu s platnosťou od 17. januára 1994, požiadal Slovenský rozhlas o uverejnenie nasledovnej informácie: poloha, frekvencia, Slovensko 1: okruh spravodajsko-publicistický SV Nitra (NIT 17) 1098 KHz B.Bystrica (BYS 05) 702 kHz Prešov (PRE 05) 702 kHz x Bratislava (VAJ 05) 792 kHz x Orava (ORA 01) 621 kHz x Žilina (ZLN 01) 567 kHz x Čadca (CAD 01) 864 kHz x R.Sobota (SOB 06) 567 kHz x Poprad (TAT 01) 900 kHz x - označené vysielače budú v pracovných dňoch v čase od 06.00 do 12.00 h, v sobotu a nedeľu od 06.00 do 09.00 h priradené k okruhu S2 VKV (stereo) . Bratislava (BVA 02) 67.76 MHz . B.Bystrica (BST 02) 70.94 MHz . Žilina (ZIL 02) 71.60 MHz . Námestovo (NAM 03) 72.02 MHz . Ružomberok (RUZ 03) 102.10 MHz . Poprad (POP 02) 68.06 MHz . Košice-Dubník (KOS 02) 67.94 MHz Slovensko 2 Okruh umelecko-regionálny Regionálne relácie v pracovných dňoch spravidla v čase od 06.00 do 12.00 h, v sobotu a nedeľu od 07.30 do 09.00 h. Počas nich bude okruh rozdelený podľa regiónov a posilnený nízkovýkonovými SV vysielačmi (označenými x) z okruhu S1 Bratislava (BVA 04) 68.84 MHz r Bratislava (BVA 05) 99.30 MHz B.Bystrica (BST 04) 69.68 MHz B.Bystrica (BBT 05) 102.00 MHz Žilina (ZIL 04) 69.50 MHz Žilina (ZIL 05) 103.50 MHz Námestovo (NAM 04) 100.40 MHz Ružomberok (RUZ 04) 103.80 MHz N.Mesto n/V. (NME 04) 103.20 MHz Poprad (POP 04) 69.20 MHz Košice-Dubník (KOS 04) 68.87 MHz Košice (mesto) 101.30 MHz r Vysielač BVA 05 bude zaradený v sieti S2 až do preladenia vysielača BVA 04 na frekvenciu 90.10 MHz Plánovaný rozvoj v roku 1994: Trenčín 95.90 MHz Štúrovo 99.40 MHz Nitra 91.20 MHz Bratislava (preladenie) 90.10 MHz SV: B.Bystrica (BYS 07) 1035 kHz (bude vysielať len počas regionálneho vysielania - 6 hodín denne od 06.00 do 12.00 h).

 

 

* * *

 

 

 

 

 

Pokračovanie Histórie vysielania: TU! [kliknuť]

 

 

www.power.szm.sk       © 2006 WALTER